Tam, kde býva Boh

Je tomu dávno, co žil Člověk, který byl ukřižován proto, že velmi miloval a byl velmi milován.
A je zvláštní, že jsem ho včera třikrát potkal.
Poprvé žádal strážníka, aby nezavíral do vězení prostitutku;
podruhé pil víno s jedním vyděděncem;
a potřetí se utkal v chrámu na pěsti s pořadatelem zápasu.

Chalíl Gibrán, Písek a pěna

Som človek veriaci. Hlboko veriaci. No kostol k mojej viere nie je potrebný. Je to kacírske? Snažím žiť tak, aby bol Boh na mňa pyšný. V súlade. Čisto a v láske, bez nenávisti aj zloby.

kostol Sv. Jána Krstiteľa, Kremnické Bane

On je so mnou všade… nielen v chráme božom, keď sa tam náhodou zatúlam. V každej situácií, ktorú prežívam. V mojej bolesti, v mojom šťastí aj smútku. Vediem s ním dialóg, hádam sa s ním, prosím ho aj sa s ním radujem. Je mi tak blízko, ako nikto z mäsa a kostí. Spoznávam ho v chladnej rose, v hviezdnej oblohe, ktorá sa ku mne skláňa, aj v bezzubom úsmeve starca. Počujem ho v náreku, aj v tónoch piesne. Cítim ho v pohladení i zovretej pästi.

Je našťastie príliš láskavý a netrestá ma zato, že na bohoslužby skoro vôbec nechodím. Poprel by predsa morálne pravidlá a výzvy, ktoré sám nastolil. Ignoroval by to, o čo mu ide. O lásku bez podmienok, dobrotivosť, spravodlivosť, toleranciu aj odpúšťanie.

Kostol da Nossa Senhora da Graça, Sagres, Portugalsko

Tento nadpis preto úplne nevystihuje to, čo si myslím o kostoloch, katedrálach aj kláštoroch – vo vzťahu k Bohu. Boh býva (okrem toho, že všade), aj v chráme.

Asi stačí tento kúsok obnaženia na úvod…. chcem niečo málo povedať o fotografovaní posvätných miest.  

Boh, ja a fotoaparát
Katedrála Sv. Patrika, Dublin
Katedrála Sv. Patrika, Dublin

Na svojich cestách často zájdem do kostolov. Sú to nádherné budovy, vskutku dôstojné pre pripomienku Boha a jeho suity. Keď to nie je zakázané, cvaknem pár obrázkov.
V kostole, aj v tom najsvetlejšom, je spravidla svetla veľmi málo. Použiť blesk nie je dobrý nápad. Ten vo fotoaparáte je na tak veľký priestor škoda vyklopiť a výkonný externý blesk síce scénu nasvieti, ale celkom zabije atmosféru. Používam ho málokedy, maximálne pri fotení svadobného obradu.

Kostol Sv. Vavřince, Vojkovice u Brna

Keďže na cestách so sebou nevláčim statív, jediná alternatíva je trochu barbarsky vypáliť citlivosť ISO na hodnotu 1600 – 3200. Hodnotu, kde je šum na snímku znesiteľný.

Clonu nastavím podľa toho, čo fotografujem. Ak priestor, tak čo najvyššie možné číslo, aby bola zachovaná aká – taká hĺbka ostrosti. Kvôli slabému osvetleniu sa viac ako hodnota 5,6 bez statívu nedá dať. Na fotenie detailov idem často až na úplne otvorenú clonu 1,8.

Kostol Sv. Petra, Malmö

Čas si nechám vypočítať expozimetrom vo fotoaparáte, nastavenú mám predvoľbu priority clony (ja určím clonu a foťák dopočíta správny čas závierky). Pri stlačení spúšte sa snažím nedýchať, lebo čas vychádza dlhý, a veľa snímok je rozmazaných. Mám vyskúšané, že ak som v pohode, udržím v ruke čas 1/30s. Keď sa dá, nenápadne použijem operadlo lavice ako náhradný statív. Alebo si opriem ruku o stĺp, aby som ju zafixovala. Je vhodné použiť objektív s čo najväčšou svetelnosťou – u mňa je to konkrétne Sigma Art 18- 35mm f/1,8. Alebo taký, čo redukuje vibrácie.

Úplne zásadná vec pri fotení v kostoloch nie je v technickom vybavení a nastavení aparátu. Je vo vnímaní. Takže skôr, než stlačím spúšť, posadím sa do lavice a skľudním rozbehanú myseľ. Porozhliadnem sa okolo a snažím sa identifikovať, čo je „tá vec“, ktorá vo mne vzbudzuje emócie. Všímam si perspektívu priestoru, rytmus opakujúcich sa prvkov, dopadajúce svetlo aj detaily. Potom sa pomaly prejdem po celom kostole a preskúmam nové pohľady, ktoré sa mi odkryli. A až potom priložím hľadáčik k oku.
Drvivá väčšina obrázkov je nepoužiteľných pre rôzne chyby – najčastejšie sú neostré, extrémne padajú línie, je tam príliš veľa ľudí, alebo vôbec nevystihujú, čo som chcela vyjadriť. No niekedy na mňa pánbožko hodí očkom, a výsledok je tak na štyri mínus. Dostatočný na to, aby som ho dokázala zverejniť, aj keď s ľahkým rumencom zahanbenia.

Tak sa popozerajte. Pre všetky fotografie z kostolov, chrámov a kláštorov z rôznych kútov Európy kliknite na link do mojej webovej fotogalérie: Cathedrals, churches and monasteries.

 

Subscribe
Upozornit na
guest
9 Komentáře
Inline Feedbacks
View all comments
Soňa Bulbeck
9 měsíců před

Milá Ida, ďakujem za krásny blog aj krásne fotky…trochu o Bohu niečo viem, môj ocko bol evanjelický farár, v kostole som prakticky vyrastala… Pán Boh bol braný ako člen rodiny a vnímam ho tak dodnes…tiež som navštívila množstvo kostolov po celom svete, aj synagogy, mešity či Hindu a Budha chrámy, aj keď fotiť neviem a nedokážem zachytiť ich krásu tak, ako vy…ale viem, že Boha si nosíme každý v sebe…

Jan Šik
9 měsíců před

Ido, pro mě Tvůj nejlepší blog. Nádherné, dojímavé, poučné a nevtíravé. Krásný večer přeji

Hana
Hana
9 měsíců před

Krásné fotky. Děkuji. Každý z nás hovoří s bohem po svém, žije s ním a pro něj. Kde se to odehrává se nedá slovy vypovědět, i když kostely, synagogy, chrámy či kapličky k tomu vyzývají a víru pokrývají svojí přirozenou ochranou.Roztahují nad ní křídla😊. Dokonce i nevěřící žijí s bohem. Jen o tom, ke své smůle, neví.

Tomáš Vodvářka
Admin
9 měsíců před

Ido, sdílím Váš postoj k Universu. S přibývajícím věkem už úplně nepotřebuji ony vykladače Písma, někteří jsou mí pacienti a vždy jsem udiven, že požadují antidepresiva…..Někdy setkání s „obyčejným“ člověkem nechá v duši hluboký zářez, mnohem větší, než poslech vyumělkované homilie. A díky za odkaz, umíte to.

Lubomír Stejskal
9 měsíců před

Pozoruhodné, působivé, inspirativní. Děkuji.

Social media & sharing icons powered by UltimatelySocial