Dnešným blogom reagujem na včerajšiu skúsenosť, ktorá ma prinútila hlbšie sa zamyslieť nad sebou, nad svojimi reakciami, ale zároveň aj nad vnímaním a reakciami iných ľudí – dokonca si dovolím povedať, že momentálne asi väčšiny z nás…
Ono sa obyčajne drží minúta ticha…je to prejav úcty, známy prakticky na celom svete. Ja som dnes ráno pozerala video, ktoré mala dve minúty…bolo takisto tiché, bez slov…
Nie, nepomýlila som sa, nejdem písať o tom, čo by deti napísali „Ježiškovi“ – na listy Ježiškovi s prosbami o darčeky je už aj tak neskoro, nestihol by to ani online. Mám naozaj na mysli listy, ktoré deti píšu Bohu…
V Saudskej Arábii sa Vianoce neoslavujú…v miestnom kalendári ich nenájdete a dokonca sú tam v pravom slova zmysle zakázané, keďže je to moslimská krajina, kde jediným oficiálne dovoleným náboženstvom je islam…
Žijeme momentálne vo veľmi divnej dobe…mnohí sa zamýšľame nad vecami, ktoré sme nikdy predtým neriešili…otázka zmyslu života je možno jednou z nich…