Sprostredkovaný pohľad na vojnu na Ukrajine

Niekedy vo štvrtok v ranných hodinách začali internetom kolovať videá ruskej invázie na Ukrajinu. Obrovské oblaky čierneho dymu sa valili na rannú oblohu Charkova a Chersonu. Na druhej strane krajiny bolo mobilným telefónom natočené video z niečoho, čo vyzeralo ako okno bytu v Lucku, priblížené cez cestu – kde stále jazdili autá, taxíky a autobusy – a v diaľke ukazovalo výbuch. Kŕdeľ vyľakaných vtákov odletel a ukrajinské hlasy za kamerou prezrádzali šok, ktorý ako by pociťoval celý svet: Rusi prichádzali a priviezli so sebou bomby, tanky a strely.

Bidenova administratíva proaktívne odtajnila spravodajské informácie o ruských zámeroch na Ukrajine, aby tak zmarila Putinove ​​falošné zámienky na zahájenie vojny a odhalila jeho skutočnú motiváciu: obnoviť sovietsky poriadok z minulého storočia. Ďalšia vec bola objasnená skoro: USA nebudú zasahovať. Ukrajina nie je v NATO. USA a ich spojenci prijali komplex tvrdých ekonomických sankcií proti Rusku. Uskutočňuje sa pomoc ako je poskytovanie zbraní, zdieľanie spravodajských informácii a pomoc utečencom, ale geopolitická sila je poväčšine pozastavená zo strachu z konfliktu s jadrovou mocnosťou. Akokoľvek to môže znieť tvrdo, na vojnu na Ukrajine sa obyvatelia iných svetadielov budú väčšinou iba pozerať.

Sledovať vojnu v roku 2022 znamená „stráviť zabalené kúsky“ ľudského utrpenia. Existuje nekonečná zásoba rozhovorov na ulici, podcastov produkovaných v hlbokej noci – pod prízrakom smrti – a televíznych prenosov naplnených strašlivými správami. Možno vydávame svedectvo? To je určite ušľachtilá, motivujúca cnosť investigatívnej žurnalistiky.  Nechýbajú prejavy, ktoré bolo treba zverejniť: Putin hlásal potrebu „denacifikovať Ukrajinu“ a Volodymyr Zelenskij, ukrajinský prezident, prosiaci za mier. Medzi historickými vysvetleniami vzťahu Ukrajiny a Ruska sa dá naraziť na správy z málo prameňov. Hlavou môže preblesknúť obrázok vojenského pamätníka, ktorý sa nachádza v Jekaterinburgu: železný vojak, sediaci s kalašnikovom v ruke, sklonená hlava, mená všetkých mŕtvych, ktorí akoby ho obklopovali – pamätník vojny, ktorú ľudia nenávideli.

Sme tak zaplavení informáciami o situácii zo všetkých uhlov, že invázia Ruska na Ukrajinu by mohla vstúpiť do dejín aj ako prvá „vojna na tiktoku“. Takéto označenie sa v posledných dňoch objavuje v britských či amerických médiách po tom, čo sociálnu sieť čínskej spoločnosti ByteDance zaplavili videá na tému prebiehajúcich bojov, často falošné či zavádzajúce. Len do piatka údajne príspevky s heslom „RussianInvasion“ nazbierali 32 miliónov zhliadnutí, kým klipy s označením „RussiaUkraine“ dokonca viac ako 130 miliónov.

Keď davy demonštrantov vyšli do ulíc v Petrohrade, správy na Twitteri ukazovali videá zrejme ruských leteckých útokov na letisko blízko Kyjeva. Prezident Zelenskij oznámil, že ten deň zomrelo stotridsaťsedem Ukrajincov. Neskoršie išlo video sestier na JIS-ke vo východoukrajinskom meste Dnepropetrovsk, starajúcich sa o svojich malých pacientov rozložených na lavičkách v provizórnom protileteckom kryte. Sediac s väčšinou tehotnými ženami v čakárni pred lekárskou ordináciou, sme s tichým smútkom v očiach sledovali  tieto správy.

Prostredníctvom Twitteru sme sa mohli dostať na portály miestneho spravodajstva , ako je portál Kyiv Independent. Ten pohľad pôsobil spôsobom, akého by nikdy nemohli dosiahnuť standupové zábery moderátorov správ v Brooks Brothers v nepriestrelných vestách. V posledných dňoch mohli odberatelia spravodajstva mať pocit, že podobne dobre chápali vojenské, diplomatické, historické a ľudské obrysy ukrajinského konfliktu a to z veľkej časti vďaka civilne natočeným videám.

Väčšina veľkých mediálnych spoločností má nejaký druh nepretržitého živého blogu udalostí. Všade sa objavujú fotokomentáre a presvedčivé rozhovory s niektorými z pol milióna Ukrajincov utekajúcich zo svojich domovov. Príbeh o smrti odvážnych ukrajinských vojakov  hovoriacich na Haďom ostrove ivazívnej ruskej vojnovej lodi, „choď do prdele“, bol inšpiratívny, ale nie pravdivý; ukrajinské námorníctvo hovorí, že vojaci sú nažive. Môžete nájsť mnoho videí Ukrajincov, ktorí sa učia vyrábať Molotovove kokteily a prihlasujú sa do domobrany a na obranu krajiny.

Sprostredkované spravodajstvo nás podnecuje cítiť sa hlboko prepojení do konfliktu, a to i z pozície našej relatívnej nemohúcej bezpečnosti. Cítime sa digitálne blízko vojny, vďaka celkovému pokrytiu médií. Vydávame svedectvo alebo len sledujeme, ako sa veci na danom mieste rozvíjajú?  Ale tato konektivita – vojna ako mediálna skúsenosť – je stále ľudským spojením. A je to možno tak blízko, ako sa dostávame v empatii cez hranice a skrz hmlu rozvíjajúcej sa vojny.

Ale vojna je tiež peklo, Sú to mŕtvi vojaci ležiaci na zemi, dieťa, ktoré umiera pred očami matky… Aj keď sa môžeme cítiť v súcitnom spojení s bojom na Ukrajine prostredníctvom príbehov o statočnosti a odvahe, nejde o úplný príbeh.  A pre Ukrajincov je to oveľa, oveľa horšie. Môžu si získavať srdcia a mysle celého sveta prostredníctvom správ na sociálnych sieťach.

Subscribe
Upozornit na
guest
6 Komentáře
Inline Feedbacks
View all comments
Tomáš Vodvářka
Admin
2 měsíců před

Jediným možným řešením je přispět na zbraně pro Ukrajince. Tomáš Flaška uvádí číslo na jejich konto. Čím více pošleme, tím lépe se budou moci bránit. Putin už teď ví, že se jeho plán nesplnil, mělo to jít jako po másle (jako u nás v 1968) a ono ne. Lidé se brání, byl zabit i nějaký ruský generál. Agresor rozumí jen síle protivníka. A bohužel, čím více mrtvých ruských chlapců, tím větší naděje na změnu v samotném Rusku. Což je to nejhorší, ale asi jediné řešení.

Vlasta Fišrová
Vlasta Fišrová
2 měsíců před

Je to tak, tuhle válku nám zprostředkovává hlavně internet a na něj navazující masmédia. My to tu sledujeme z bezpečí našich obýváků, vtaženi do děje. Reagujeme mnohdy hodně emotivně, otevírá to totiž naše staré rány. Snad se ty rány časem zahojí. Jsem tak ráda, že žiju v bezpečné zemi, kde si ubližujeme většinou jen slovy. Ty vystřelujeme jeden na druhého…

Jara Rank
Jara Rank
2 měsíců před

Nekdy si pripadam, ze prozivam 36. leta v dobe spanelskeho Franka, ze posloucha audio z „To whom the Bell Tolls“, ale posloucham zdejsi kanadske CBC radio a mluvi se o fyzicke pomoci Ukrajine. Zdejsi dobrovolnici se hlasi, najdete vse na Globalnews.ca.
Jsem prekvapena pozitvnimi clanky na iDnes, cetla jsem Vas tam dnes a dekuji, ze zde smim i podekovat za Vase clanky tam i zde. Tam se uz nechnikdy prihlasit.

Social media & sharing icons powered by UltimatelySocial