Konečne som sa naučila počúvať svoje telo a toto mi povedalo...

Pri hľadaní seba samej, v meditačnom tichu strávenom naozajstným načúvaním svojmu telu, mi toto povedalo:

„Ach, ty ma teraz nenávidíš, keď ti príliš rýchlo „seklo“ do chrbta. A bude to omnoho horšie, kámo.“

„Môžem byť k tebe úprimné? Keď si kúpiš „GymBeam“, vždy si myslím, že je to preto, lebo ma využiješ ku športu alebo tak. Ale potom vždy skončím na gauči. Čo by bolo v poriadku, keby tvoja preferovaná poloha na pohovke nebola s krkom zalomeným na polovici vankúša, čo by viedlo k bolestiam hornej časti chrbta. To by viedlo k zaspávaniu na zadku, natiahnutiu šije, zničeniu ducha…“

„Viem, že si sa obliekla na jogu, bez toho, že by si mala v úmysle neskôr cvičiť.“ Nikoho neoklameš.“

„Prestaň sledovať ‚White Lotus‘.“ Každopádne je to preceňované.“

„Naozaj? Zase sa stýkaš s Michalom? Vždy som otrávené z jeho fajčenia, dáva mi infekcie dýchacích ciest a rozhodne je to ploskozem. Môžeš mať niekoho oveľa lepšieho.“

„Preboha, pustí ma niekto von odtiaľto?! Haha – robím si srandu!“

„Ach! Čo to máme na sebe? Nie, nie, neznepokojuj sa, je to v poriadku, len som sa chcelo uistiť, že vnímaš, čo si dávame na seba.“

„Dobre, musíme si dať prestávku . Pracujeme príliš tvrdo! Poďme si zdriemnuť. Koho zaujíma, že je len 14:00? Zaslúžime si to.“

„Pokiaľ sa odtiaľto nedostanem, nestojí to za to!“„Môžem byť úprimné? Cítilo som sa trochu pridusené. Myslím si, že potrebujeme byť nejaký čas od seba.“

„Keď sme minule meditovali, povedzme si pravdu, zaspali sme.“

„Takže, pretože medzi nami existuje dohoda o chilli margaritách v pomere dve ku jednej, tak ma proste otráviš?“ Skvelé. To fakt znie fér…“

„Hej, hej – pozri sa, ospravedlňujem sa, dobre? Viem, že viem byť protivné. Chápem to. Neustále sa cítiš unavená a ja dokonca ani na všetky svoje časti nepoznám názvy. Ale sme priatelia, že? Nemôžeš zabudnúť na všetky príjemné chvíle čo sme spolu prežili. Pamätáš si, keď sme fotili pri mori? Sme skvelý tím! Hovorím, že začneme znovu. Zober si dovolenku. Možno urob jednu z tých detoxikačných očíst, o ktorých stále hovoríš, ale v skutočnosti ich nikdy nevyskúšaš, pretože „niektoré toxíny sú prirodzené a majú tam byť“. Ale pravý dôvod je ten, že stoja najmenej 500 eur. Myslím si, že by sme mohli začať tým, že raz za čas vypijeme viac než len dúšok vody a uvidíš, čo to urobí. Ale – počkaj, počkaj, ospravedlňujem sa! Nemyslelo som to tak! Chcem hovoriť ďalej. Je to pre nás dobré, keď spolu komunikujeme. Rozmýšľala si niekedy o tom, že telá sú len obaly z mäsa a kostí, ktoré nás majú udržať v bezpečí, ale zároveň sú tak krehké, a čím viac v nich žijeme, tým viac ich ničíme? A pri tom robíme to najlepšie, čo môžeme, aby sme ich udržali pohromade? A bez ohľadu na to, ako moc sa snažíme, len odvraciame nevyhnutné…“

„Počkaj, počkaj! To jedlo, čo sme si dali, sa práve nakoplo. Nevadí. Zvládneme to.“