Osamelosť plyšových medvedíkov…

Hneď po Vianociach je Valentín pre osamelých ľudí tým druhým najsmutnejším sviatkom v roku. Všade na vás vyskakujú červené srdiečka, červené ruže, či ponuky Valentínskeho menu pre dvoch – aj keď tohto roku len s donáškou do domu…A áno, aj plyšové hračky…

Osamelosť plyšových medvedíkov som si uvedomila kedysi dávno pri pozeraní jednej z epizód  britského komika Rowana Atkinsona, známeho verejnosti ako „Mr.Bean“. Napriek tomu, že som sa rada smiala na jeho trapasoch a vtipných situáciách, veľa si ich nepamätám, ale v pamäti mi utkvela jedna epizóda z Vianoc, ktoré trávil so svojim „Teddym“ – Teddy Bear je v Anglicku oficiálne meno pre plyšového medvedíka. Aby zabudol na svoju osamelosť, hádzal Mr. Bean sám sebe cez poštovú schránku vo dverách Vianočné pozdravy a potom ich akože s prekvapením otváral a vešal na pripravenú šnúru. Teddyho, s ktorým spával v posteli, položil vedľa na stoličku a spolu  s ním stoloval – okrem neho nemal nikoho. Bolo to dojemné a smutné, napriek tomu, že to bola komédia…

Môj plyšový medvedík bude mať v auguste už 13 rokov. Jeho osud je celkom zaujímavý. Medvedíka som kúpila manželovi pri jeho prvej návšteve Slovenska v roku 2008 na Štrbskom Plese. Manželovi sa veľmi páčil erb s medveďom pri vstupe do Tatier a keďže mal o pár dní narodeniny, tak som mu v stánku so suvenírmi kúpila malého hnedého plyšového medvedíka. Inak, „medveď“ bolo jedno z mála slovenských slov, ktoré sa manžel naučil – okrem neho vedel iba „ľúbim ťa, halabala, dobre a pivo“. Ja som už dostala predtým ako darček od manžela bielu plyšovú medvedicu s fialovým šálikom na krku a keď sme boli spolu doma, obidva medvedíky sedeli spôsobne v spálni na komóde. Keď sme ale cestovali niekde jeden bez druhého, tak sme si ich brali so sebou ako náhradu za živého partnera  – akurát sme si ich vymenili –  ja som si brala hnedého medvedíka, manžel bielu medvedicu…

Môj Teddy so mnou precestoval už pekný kus sveta…bol v Anglicku, Saudskej Arábii, Kuvajte, v Španielsku, v Argentíne a aj na Slovensku…teraz je so mnou v Česku. Dávam na neho pozor – pri dovolenke v Španielsku sa mi totižto skoro stratil. Bolo to v októbri 2019, pár mesiacov po manželovej smrti a medvedík ma sprevádzal do malého mestečka Torrox, kúsok od Malagy. Keď som sa balila naspäť,  nejakým nedopatrením mi spadol pod posteľ a ja som si to nevšimla  a myslela som, že som ho už zbalila. Keď som priletela  do Londýna  a otvorila doma kufor, medvedíka nebolo. Strašne mi to bolo ľúto, nechcela som ho stratiť, bola to predsa len veľmi osobná spomienka na manžela. A tak som pohotovo napísala britskému páru, ktorý vlastnil apartmán, kde sme aj s priateľkou bývali a vysvetlila, čo sa stalo, požiadajúc ich, aby informovali svoju upratovačku, nech ho skúsi nájsť. A naozaj, dotyčná pani ho skutočne našla pod posteľou a po pár dňoch ho odovzdala mojej anglickej kamarátke, ktorá prišla do Torroxu na dovolenku a skontaktovala sa s ňou. Kamarátka o tri týždne priviezla medvedíka do Anglicka  a v bublinkovej obálke mi ho poslala poštou do Londýna. A tak  som  sa tešila, že mám opäť svojho „Teddyho“ pri sebe a dávam na neho veľký pozor – aj keď, bohužiaľ, momentálne veľmi necestujem…

O plyšových medvedíkoch spieva aj Pavol Hammel v krásnej dojemnej pesničke „Margareta Steiffová“. Je to o osamelej pani, ktorá sa nikdy nevydala a nikdy nemala deti, ale bola šikovná krajčírka a vymyslela pre deti plyšového medveďa. Bolo to niekedy začiatkom dvadsiateho storočia a určite vtedy netušila, že raz budú jej plyšové hračky robiť spoločnosť nielen deťom, ale aj  osamelým dospelým… https://www.youtube.com/watch?v=jYGmkR_8ypA

5 5 votes
Hodnocení článku
Subscribe
Upozornit na
guest
4 Komentáře
Inline Feedbacks
View all comments
Hana
Hana
12 dní před

Vážená paní Soňo, to jste mne dnes moc krásně pohladila na duši. Děkuji.

Tomáš Vodvářka
Admin
13 dní před

Občas najdu nějakého Teddy beara doma v posteli…..

Social media & sharing icons powered by UltimatelySocial