Dve minúty ticha…

Ono sa obyčajne drží minúta ticha…je to prejav úcty, známy prakticky na celom svete. Ja som dnes ráno pozerala video, ktoré mala dve minúty…bolo takisto tiché, bez slov…

V čase, keď všetci hodnotíme uplynulý rok a prajeme si, aby ten budúci bol lepší ako tento, v čase, keď čísla obetí pandémie hrozivo narastajú a množstvo objednaných vakcín sa javí ako zbytočne premrštené, keďže kto vie, koľko ľudí nakoniec ostane, aby sa mohlo dať zaočkovať, bolo toto video možno pre mnohých úplne bezvýznamné…možno len ja som ho vnímala inak, keďže môj nedávno zosnulý manžel bol Angličan, strávila som v Anglicku niekoľko rokov, mám tam stále priateľov, manželových príbuzných a dokonca aj byt, aj keď sa tam momentálne nechystám vrátiť…

Áno, hádate správane, video sa týkalo Brexitu, ktorý ostal tak trochu v úzadí pri všetkých tých katastrofických udalostiach okolo nás. Zachytávalo jednoduchý a pritom silný moment,  kedy dvaja úradníci v sídle Európskej únie, muž v tmavom obleku a žena v tmavom nohavicovom kostýme, vošli do sály, kde boli v rade vedľa seba zastoknuté tyče s vlajkami jednotlivých členských štátov. Podišli k vlajke Veľkej Británie, muž vytiahol zo stojanu tyč, žena zvliekla z tyče vlajku, opatrne ju poskladala do štvorca, muž vrátil tyč naspäť  a spolu so ženou, ktorá niesla na rukách poskladanú vlajku, druhými dverami odišli zo sály…ani jeden pri tom nepovedal jediné slovo, neznela hudba, bolo akurát ticho…dve minúty ticha za Veľkú Britániu…

Pobrexitová dohoda, ktorá bola uzavretá tesne pred Vianocami, dáva nádej, že sa vzťahy našich krajín až tak veľmi nezmenia, že budeme obchodovať a cestovať na základe stanovených pravidiel, viac – menej výhodných pre obidve strany. Ono sa to v globále dá, existujú aj iné krajiny, ktoré nie sú členmi Európskej únie a predsa na základe rôznych bilaterálnych dohôd spolupracujú a fungujú bez akýchkoľvek problémov. Ako príklad uvádzam Nórsko, o ktorom dačo viem, keďže moja dôverná priateľka pracuje ako nórska konzulka. Pôsobila prakticky po celom svete – bola v Guatemale, Zimbabwe, Izraeli, v juhokórejskom Soule a našťastie aj v Rijáde v Saudskej Arábii, kde sme sa spoznali. Momentálne pôsobí v Buenos Aires a vďaka jej pozvaniu som stihla návštevu Argentíny ešte pred koronavírusovým lockdownom, vrátiac sa do Londýna 15.marca. S priateľkou si pravidelne raz za týždeň telefonujeme  a referujeme si, čo sa deje na v našich končinách. Nuž a práve minulú nedeľu mi povedala zaujímavú informáciu, že aj keď Argentína schválila ako očkovaciu látku proti COVIDu 19 ruskú vakcínu SPUTNIK, ona, ako občianka Nórska, musí byť zaočkovaná vakcínou Pfizer alebo nejakou inou, ktorá bola schválená nórskou vládou. A že teda od budúceho týždňa začína kolotoč rokovaní s predstaviteľmi  ostatných európskych štátov v Argentíne za spoločné získanie jedného chladiaceho boxu s vakcínou, schválenou Európskou úniou a ostatnými európskymi krajinami, ktorý by mohol byť dopravený do Argentíny,  aby tak všetci pracovníci zahraničných misií tam – včítane Slovákov, samozrejme –  mohli byť zaočkovaní čo najskôr.  Priznám sa, že niečo také mi ani vo sne nenapadlo, že sa musí riešiť, ale zároveň mi to svojím spôsobom otvorilo oči a poukázalo na dôležitosť toho, akoby krajiny v záujme zdravia svojich občanov jednoducho mali spolupracovať a dohodnúť sa…

A tak si myslím, že je dobre, že aj Veľká Británia sa nakoniec s Európskou úniou dohodla a verím, že naše ďalšie vzťahy s touto krajinou budú na báze spolupráce a rešpektu – aj keď sa čestne priznám, že počas tých dvoch minút ticha za Veľkú Britániu mi bolo trochu smutno…

Sdílet na facebooku

Tweetnout

Odebírat články