Vianoce v Saudskej Arábii…

V Saudskej Arábii sa Vianoce neoslavujú…v miestnom kalendári ich nenájdete a dokonca sú tam  v pravom slova zmysle zakázané, keďže je to moslimská krajina, kde jediným oficiálne dovoleným náboženstvom je islam…

Samozrejme, cudzinci kresťania, ktorí v tejto krajine žijú, Vianoce oslavujú – aj keď skôr v kruhu priateľov ako v rodinnom kruhu, keďže ich rodiny sú prevažne za hranicami. Vznikajú tak pestré medzinárodné spoločenstvá, kde sa okolo štedrovečerného stola stretnú ľudia prakticky z celého sveta. Máte možnosť tak zoznámiť sa s rôznymi  vianočnými zvykmi a zároveň aj konzumovať tradičné vianočné jedlá tej-ktorej krajiny. Veru tak, vďaka mne nielen môj anglický manžel, ale aj mnoho našich  priateľov, vôbec prvýkrát v živote ochutnalo štedrovečernú kapustnicu, ktorá bola tiež medzinárodná – údenú  klobásku do nej som prepašovala zo Slovenska, sušené huby boli z Francúzska, kyslá kapusta bola z nemeckej konzervy a smotana bola saudská – musím povedať, že spolu to chutilo naozaj výborne. Dokopy som ju varila sedemkrát, keďže áno, strávila som v Rijáde, hlavnom meste Saudskej Arábie, dokopy sedem Vianoc. Hovorí sa, že sedmička je tak trochu magické číslo, máme sedem dní v týždni, sedem hlavných hriechov, kráľ mal sedem synov…  Niektorí ľudia dokonca veria, že sedmička je šťastné číslo…ja osobne som strávila v Saudi šesť šťastných Vianoc a jedny nostalgické – tie minuloročné. Pamätám si ich ale dobre všetky…tie, ktoré sme trávili  v rôznych compoundoch s priateľmi či manželovými kolegami či tie, kedy sme otvorili dvere dvom prakticky neznámym zdravotným sestrám, ktoré prišli z Česka do Rijádu len pár týždňov pred Vianocami a cítili sa stratené a osamelé. Asi najviac mi utkveli v pamäti tie z roku 2013, ktoré sme trávili v škandinávskej diplomatickej komunite. Bol to nezabudnuteľný zážitok, keď náš iránsky priateľ, jediný moslimský účastník večera, hral na klavíri Tichú noc a my ostatní sme spievali, každý vo svojom rodnom jazyku,  v duchu sa prenesúc do svojich domovov…

Saudské deti sa učia o Ježišovi v rámci hodín islamského náboženstva. Je považovaný za jedného z prorokov  a vedia o ňom aj to, že sa narodil z Márie Panny, ale jeho príchod na svet si však vôbec nespájajú s Vianocami. Tie majú v hlavách zafixované z amerických kreslených filmov ako príchod tučného Santa Clausa na saniach a s veľkým vrecom darčekov na pleci. Pamätám si, ako mi raz môj saudský študent hovoril, že sa ako malý pýtal otca, že prečo aj k nim nechodí Santa Claus a že otec mu odpovedal, že Santa je príliš tučný  a oni majú úzky komín, tak by sa do neho nezmestil – v Saudskej Arábii sa totižto nekúri, takže väčšina domov nemá žiadny komín a keď už, tak naozaj len úzky…

Aj keď nemajú Vianoce, v Saudi sa svätí sviatok Eid Al-Fitr, sviatok ukončenia Ramadánu, ktorý mi v istom slova zmysle tak trochu Vianoce pripomínal. V prvý deň tohto sviatku sa totižto rodiny oblečú do nových šiat, a idú najprv do mešity na ďakovné modlitby a potom navštíviť  starých rodičov, kde sa v rámci spoločných raňajok podávajú špeciálne jedlá, pripravované iba raz do roka… príbuzní si vymieňajú drobné darčeky  a deti dostávajú aj peniaze. Okrem toho sa ale v tento deň platia v Saudi  dane, tzv. Zakat, akýsi povinný „desiatok“. Každý si môže vybrať, komu a ako ho bude platiť – či štátu, miestnej mešite, nejakej charite alebo konkrétnym chudobným. A práve v tejto rodine, ktorú som spomínala, mali na prvý deň Eidu krásny zvyk. Deti skoro ráno, ešte prv ako išli do mešity, vybrali jedny svoje staršie šaty, topánky a hračku, mamička zbalila kôš s jedlom a všetci spolu išli navštíviť „svojich chudobných“ na predmestie Rijádu. Tu odovzdali dary a otecko, samozrejme, pridal chudobnej vdove s mnohými deťmi, aj značný obnos peňazí. Veľmi sa mi páčilo, že sa deti takto už od útleho veku učili podeliť o svoje veci s tými, ktorým nebolo toľko dopriate. Uvedomila som si,  že aj u nás sa kedysi  na Vianoce tí bohatší delili s tými chudobnejšími o to, čo mali na vianočnom stole. A tak mi napadlo, že možno aj v Saudskej Arábii majú Vianoce a ani o tom vlastne nevedia…

 

Subscribe
Upozornit na
guest
3 Komentáře
Inline Feedbacks
View all comments
Tomáš Vodvářka
Admin
9 měsíců před

To společenství lidí, kteří se sejdou daleko od vlasti je jedním z nejsilnějších zážitků. Pamatuji to z poutě do Santiaga, kde se večer u stolu sejdou lidé opravdu z celého světa. A nikdo se nad nikoho nepovyšuje, každý řekne svůj příběh a naslouchá těm ostatním. V tu chvíli je jasné, že je úplně jedno, kdo je bílý nebo černý, kdo je Žid nebo křesťan, kdo je chudý nebo bohatý atd. Každý je jedinečné dílo Ha šem.
Díky za přiblížení atmosféry v zemi, kterou máme tendenci považovat za sídlo zla….

Vlasta Fišrová
9 měsíců před
Reply to  Soňa Bulbeck

Je to zajímavé vyprávění, díky za rozšiřování obzorů, Soňo. A tu kapustnici bych taky někdy mohla uvařit, zní to velmi chutně.

Social media & sharing icons powered by UltimatelySocial