Kdo si počká, ten sa dočká?
„Kto si počká, ten se dočká, ale len toho, čo mu zostane po ľuďoch, ktorí sa poponáhľali.“ Tak aspoň hovorí Dick Francis.
Vždy ma udivovali príbehy ľudí, ktorí pochopili svoje životné poslanie či stretli ľudí „na celý život“ v tých najnepravdepodobnejších chvíľach. Vždy sa musím pousmiať, keď sa dopočujem o niekom, kto kvôli zmeškanému lietadlu zmenil svoje plány na leto a vďaka tomu stretol svoju životnú lásku. Alebo sa po hádke s nadriadeným rozhodol opustiť doterajšie zamestnanie a začal sa venovať činnosti, do ktorej by sa inak nikdy nebol pustil. Všetko zlé je na niečo dobré, len treba mať jasno vo vlastnej hlave a srdci, nerobiť veci, ktoré nás ubíjajú a nehľadať riešenia tam, kde nie sú. Potom sa život začne zázračne vyjasňovať a dávať zmysel.
Veľa ľudí si už uštedrilo nejednu životnú „samofacku“ práve preto, že sa snažili v rozvírenej vode naslepo hľadať odpovede na svoje problémy namiesto toho, aby počkali, kým sa situácia upokojí. Metali navôkol rukami-nohami v snahe vyčistiť si výhľad, no namiesto toho len viac zamútili vodu a celú situáciu ešte viac zneprehľadnili. A z takýchto zúfalých pokusov sa potom často zrodili tie najsmutnejšie ľudské príbehy.
Janka děkuji mnohokrát a potvrzuji teorii pravého, či spíše správného načasování. V mém životě se tak samovolně děje vše v pravou chvíli, a tak často čekám 😘krásné dny moja
Já musím říct, že do nejšťastnějšího období v životě jsem vstoupil až ve chvíli, kdy už jsem vlastně ani cynicky nic takového nečekal. Doufám, že jsem si to nezakřikl, protože posledních jedenáct let stojí za to….
Mhohokrát je to tak, že keď už nič neočakávame dostaneme to najlepšie
Většinou to je přesně tak, jak píšete, Janka. Ale jednou za čas i rozbouřené moře vyplaví poklad! 🔱
Ano, presne tak, pani Adélka