O pôste, Ramadáne a Saudskej Veľkej Noci…

Pred pár dňami sa skončilo pôstne obdobie a kresťania na celom svete slávili Veľkú Noc…moslimský pôst Ramadán však stále trvá…

Nie je pôst ako pôst…niekde som sa dokonca dočítala, že kresťanský pôst 40 dní pred Veľkou Nocou bol pre našich predkov jednoducho „z núdze cnosť“. V jarných mesiacoch sa im už totižto minula väčšina potravinových zásob a nové plodiny boli ešte v nedohľadne. A keď sa minuli aj zásoby zo zabíjačiek, nebolo veru ani mäso a tak sa postili skôr nedobrovoľne. V každom prípade, aj tu bol rozdiel v tom, ako sa postili páni a ako chudáci, ktorí ani inokedy nemali veľmi čo do úst vložiť. Dnes sa niektorí ľudia postia tak, že si odopierajú napríklad alkohol alebo cigarety, teda niečo, čo je chápané ako luxus, nie ako nevyhnutnosť, ale sú aj hlboko veriaci kresťania, ktorí napríklad nejedia tých 40 dní mäso alebo vajcia alebo dokonca ani mliečne výrobky a robia tak z presvedčenia. Ja si pamätám z detstva, že u nás evanjelikov sa postilo na Veľký Piatok tak, že sa nesmelo jesť mäso…bolo to chápané ako úcta k pánu Ježišovi, ktorý bol v ten deň ukrižovaný…mávali sme vtedy tradične kyslé ryby, tzv. zavináče. Bolo to do mňa vštepované aj keď sme boli relatívne chudobní a mäso sme mávali tak či tak iba v nedeľu, maximálne v pondelok, kedy sa dojedali zvyšky z nedele. Mám to v sebe zakódované doteraz a na Veľký Piatok aj tento rok som mala kyslé rybičky – niektoré veci v nás ostanú jednoducho navždy…

Mäso na Veľký Piatok som nejedla ani v Saudskej Arábii…manžel mäso nejedol tak či tak a či sme mali ryby vo štvrtok alebo v piatok, bolo mu jedno – musím povedať, že Angličania inak pôst pred Veľkou Nocou veľmi neriešia. Zato Ramadán, moslimský pôstny mesiac, sme riešiť museli. Teda doma nie – tam som varila a jedli sme normálne, ale na verejnosti sme nemohli a museli sme dodržiavať prísne pravidlá nič nejesť a ani nepiť od východu do západu slnka. Mne to až tak nevadilo, bola som v našej vile v compounde, ale manžel sa v práci musel v kancelárii zamykať, aby mohol v kľude zjesť mnou zbalený sendvič a dať si čaj z termosky. „Tea boy“, čo bol oficiálny titul zamestnanca na stavbe, ktorý mal na starosti pripravovať kávu a čaj a roznášať ich po kanceláriách,  jednoducho cez Ramadán nepracoval. A treba povedať, že ani ostatní sa veľmi nepretrhli…zo skrátenej šesťhodinovej pracovnej doby aj tak väčšinu prespali, zašití niekde na menej viditeľných miestach obrovskej stavby. Keď pripadol Ramadán na letné mesiace, bolo to priam peklo vydržať celý deň bez vody a množstvo kolapsov, hlavne u starších ľudí, bolo na dennom poriadku. Ale ľudia tu sa nepostili z prinútenia, postili sa z radosťou, tak ako kresťania, ktorí sa dobrovoľne vzdali svojich obľúbených jedál či nápojov a tak sa im nemohlo nič vyčítať – viera je viera…

Tento rok začal Ramadán 23.marca a mal by skončiť 21.apríla. Z hľadiska počasia je to ešte stále tá príjemnejšia časť roku, kedy sa teploty pohybujú do 30 stupňov a nie je ešte tak horúco a tak je to aj vhodná doba na návštevu Saudskej Arábie pre turistov. A tak som dostala cez FB otázku od jednej slečny, že či si myslím, či môže byť problém, keď vycestujú do Saudi cez Ramadán. Odpovedala som jej popravde, že veru môže…že jednoducho nebudú cez deň fungovať reštaurácie a ani obchody s potravinami nebudú otvorené, všetko sa otvorí iba po západe slnka a že napríklad, pokiaľ budú na výlete v púšti a budú mať moslimských sprievodcov, nebudú si môcť dať ani glg vody. Aj keď táto krajina prešla za posledné roky obrovskými zmenami, stále je kolískou islamu a isté veci sa jednoducho nezmenia – Ramadán bude vždy posvätným mesiacom moslimov…

Ramadán končí tzv. Eid al Fitr, Sviatkom ukončenia pôstu. Inak, musím povedať, že ma minule skoro vyrútilo, keď som na nejakom turistickom portáli dočítala, že ide o sviatok „prerušenia pôstu“. Neviem, odkiaľ to dotyčná kvázi redaktorka zobrala…možno jej behalo po hlave niečo iné, čo má tiež v sebe slovíčko „prerušená…“  V každom prípade, pôst sa v na Eid al Fitr nepreruší, ale úplne skončí a tri dni sa hoduje asi tak ako u nás na Vianoce. Ale o tom som už písala…aj o tom, že sa jedia špeciálne tradičné jedlá, rozdávajú darčeky a rodiny sa vzájomne navštevujú a že sú to podľa mňa také saudské Vianoce. A tiež o tom, že druhý veľký moslimský sviatok,  Eid aAl Adha, ktorý sa svätí 70 dní po Eid al Fitr, by sme mohli zase prirovnať k našim Veľkonočným sviatkom. Neviem, či si spomínate na biblický príbeh, kedy Hospodin skúšal Abraháma tým, že mu prikázal obetovať svojho syna Izáka. Tento istý príbeh nájdete aj v islamskom náboženstve, akurát Abrahám je Ibrahim a miesto Izáka je tam Izmail, druhý Abrahámov syn, ktorého mal s arabskou slúžkou. Nuž a na sviatok Eid al Adha sa na počesť Izmailovej záchrany zabíja baránok a všetci si túto udalosť pripomínajú, tí šťastnejší aj púťou do Mekky, tzv. hádždž, ktorá sa koná práve v tento sviatok. Ale aj pre ostatných je súčasťou tohto sviatku obeta v podobe pečeného baránka, ktorý sa delí rodine aj chudobným. A keby sme pátrali ďalej, ktovie aké ďalšie podobnosti medzi sviatkami na celom svete by sme našli. Mne sa podarilo jeden rok stráviť Veľkonočné sviatky v Izraeli…bola som v Jeruzaleme, kde sa na jednom mieste stretávajú kresťania, židia aj moslimovia a bol to neuveriteľný zážitok…ale o tom až niekedy nabudúce…

Sdílet na facebooku

Tweetnout

Odebírat články