O radách vyžiadaných a nevyžiadaných alebo aby Adélka Vodvářková vedela, že v tom nie je sama…

Pred pár týždňami som sa stala čerstvou babičkou malého Artura. Je to prvorodené dieťa môjho mladšieho syna Jakuba a jeho manželky a tak niet sa čo čudovať, že novopečení rodičia sú vystavení tlaku, čo ako majú a čo ako nemajú robiť a nevyžiadané rady sa na nich sypú zo všetkých strán…

Ja ale nie som novopečená babička…mám už Jonáška a Adélku od staršieho syna Mateja. Je pravda, že keď sa títo dvaja narodili, bola som ešte ďaleko…v roku 2016 v Saudskej Arábii, v roku 2019 v Londýne. Do leta minulého roku, kedy som sa presťahovala z Londýna do Brna, som bola tzv. online babičkou a bola som rada, keď sa mi ich podarilo vidieť raz za týždeň cez Skype. Blízkosť Artura v Bratislave je však úžasným pokušením byť s mladými čo najčastejšie a tak si dávam pozor, aby aj odo mňa nezazneli nejaké nevyžiadané rady, o ktoré v podstate nikto nestojí. Ale samozrejme, mimoriadne ma poteší, keď sa syn alebo nevesta opýtajú, čo si o tom myslím a čo by som urobila ja alebo aké to bolo, keď bol Kubko malý…vtedy sa rozžiarim ako slniečko a s radosťou radím. Ono to asi máme v sebe, že nám to robí dobre, keď sa na nás niekto obráti s prosbou o radu ako na toho múdrejšieho – hlavne dnes, kedy si už môžu mamičky vygoogliť úplne všetko, čo ich zaujíma. Samozrejme, nikto im nezaručí, že to, čo sa na Internete dočítajú, je naozaj to pravé orechové, ale jednoducho – pokrok nezastavíš…

Inak, ja osobne som bola typickým príkladom hľadania zlatej strednej cesty ako čo najlepšie zvládnuť všetky tie rady, ktoré sa na mňa hrnuli. Moja matka bola detská zdravotná sestra, neuveriteľne úzkostlivá na hygienu…všetky fľašky a cumle sa obárali a vyvárali, plienky sa žehlili, všetko sa poctivo umývalo a dezinfikovalo. Moja svokra bola pravý opak a nemala problém v jazere pri chate umývať fľašky ( v chate nebol vodovod ) a vzápätí tam vypláchať plienky. A tak som lavírovala medzi týmito dvomi extrémami a starala sa o deti tak, aby sa ani jedna z nich necítila urazená a deti boli v pohode, aj keď priznávam, že to nebolo vždy ľahké…

Podobne to bolo aj s kojením – niekto kojil, niekto nie, nejako zvlášť sa to neriešilo. Dnes na sociálnych sieťach vnímam tlak v štýle – keď nekojíš, ako keby si ani nebola. Množstvo jedine správnych tzv. biomatiek sa tu predháňa v ukazovaní fotiek či videí k prsníkom priložených detí a presviedča ostatných o tejto jedinej správnej ceste. Nájdete tam množstvo nevyžiadaných rád o tom, ako je kojenie dôležité, čo bohužiaľ, ešte viac prehlbuje traumu tým, ktorým to jednoducho nejde…a niekedy to fakt nejde. U nás napríklad Maťko vyrástol na Sunare, lebo to tiež nešlo, Kubka som kojila do šiestich mesiacov a keď mu vyšli zúbky a začal hrýzť, tak som jednoducho prešla na kravské mlieko. A vôbec som nemala pocit, že by bol býval menej chorý ako Maťko, ktorý vyrástol na fľaši – mimochodom, do súčasnej úctyhodnej výšky vyše dvoch metrov…

Veľa sa v poslednej dobe hovorí aj o dávno zabudnutých múdrostiach starých materí… že si nevieme vážiť múdrosť šedín. Paradoxne kvôli Covidu sa zrazu dostali oveľa viac na pretras naši seniori a starostlivosť o nich a v podstate až teraz si mnohí z nás uvedomili, že vďaka panelákovému spôsobu existencie sa vlastne rozbil stáročiami overený model viacgeneračného spolužitia rodiny. Viete napríklad, že v takej Saudskej Arábii nemajú penzióny pre seniorov? Naozaj, vôbec tam neexistujú, tam stále spolu žijú v jednom dome rodičia, slobodné dcéry aj ženatí synovia a vnúčence. Najstaršia matka je hlavou celou rodiny a bielobradí kmeťovia sedia pri stole vždy na čestnom mieste. Vnúčatá sa im vždy pri stretnutí uklonia a pobozkajú im pravú ruku. To, čo povedia, je prijímané s rešpektom a úctou, kým u nás sa bežne vnúčatá smejú starým rodičom, že nevedia používať tablet. Samozrejme, tým rozhodne nechcem arabský svet idealizovať, uvádzam iba príklad, ktorý som zažila na vlastnej koži. A tak by možno aj u nás stačilo, keby sme žiadali o rady práve našich seniorov a prestali si všímať tie nevyžiadané, ktorými nás kŕmi Internet…kto vie…možno…

Subscribe
Upozornit na
guest
2 Komentáře
Inline Feedbacks
View all comments
Adéla Vodvářková
Admin
26 dní před

Zajímavý článek, díky za sdílení. Nejspíš jste osvícená babička, že se o vlastní zkušenosti dělíte jen na vyžádání. Ale s tím závěrem bohužel nemůžu souhlasit, protože podle mě prostě se stářím automaticky nepřichází moudrost, rozhodně ne vždy. Úcta ke starým lidem by podle mě měla být jen projevem normální, standardní úcty ke všem lidem. Myslím, že je prozřetelné dobře si vybrat, od koho si nechám poradit. Pro vztahové rady nepůjdu za věčně svobodnou kamarádkou, pro rady o mateřství půjdu za někým, kdo to podle mě dělá dobře. Ale zajímavá je ta prostřední část. O čem píšete, je ohavný, ale extrémně… Číst vice »

Social media & sharing icons powered by UltimatelySocial