„A čo je pravda?!“

Opýtal sa Pilát Ježiša. Keď ten mlčal, Pilát vyšiel von a povedal davu: „Ja nenachádzam na ňom viny“. „Ukrižuj ho! Ukrižuj ho!“ kričal dav. „Vezmite si ho vy a ukrižujte,“ povedal Pilát  a umyjúc si ruky, dodal : „ Čistý som od krvi tohto spravodlivého, jeho krv na vás a na vaše dietky…“

Neviem povedať, prečo mi napadol tento text dnes pri pozeraní správ z Izraela. Možno preto, že som Izrael navštívila celkom štyrikrát a dokonca aj miesto, kde Pilát vyslovil tieto slová. Možno preto, že som strávila šesť rokov v Saudskej Arábii, kde boli  palestínski utečenci považovaní za martýrov a mali oproti ostatným imigrantom množstvo výhod. Možno preto, že som na vlastnej koži zažila kortešačku Hizballáhu, libanonskej odnože Hamásu, v libanonskom meste Baalbek, kde ozbrojenci, sediaci na otvorenej korbe auta, verbovali domácich, aby rozšírili ich rady, strieľajúc len tak zo samopaše zo samopalov – našťastie do vzduchu. Ale keďže som vedela, že vedia strieľať nielen do vzduchu, nebolo mi všetko jedno…

A nebolo mi všetko jedno ani dnes, keď som sledovala zábery z prestreliek v Izraeli. Informácie o tom, koľko ľudí zahynulo na izraelskej strane  a koľko na palestínskej, koľko z toho bolo civilistov a koľko detí, koľko rakiet má Hamás k dispozícii a môže ich práve aj vďaka Hizballáhu poslať na územie Izraela aj z južného Libanonu. Zvyčajne nepozerám cez deň telku, ale dnes mi po očkovaní nebolo dobre a tak som strávila deň v posteli a mala tak možnosť sledovať, čo  vysiela o konflikte česká televízia. A zároveň si to porovnať so správami, ktoré boli vysielané inde. Nuž áno, stále mám židovských priateľov v Izraeli, moslimských priateľov v Saudskej Arábii a kresťanských priateľov  v Libanone a tak viem možno trošku viac ako ostatní. Ale stále neviem, kde je pravda, neviem, prečo všetky zúčastnené strany nevedia nájsť spoločnú reč, prečo už toľko rokov trvajúci konflikt je stále „Niekým“ živený a akonáhle plamienok trochu zhasne, znovu ho niekto rozdúcha a vzbĺkne nový oheň nepokojov.

Izraelský premiér Netanyahu povedal, že radikáli v pásme Gazy zaplatia vysokú cenu. Hnutie Hamás zase, že už vyslalo na územie Izraela  vyše 200 rakiet a plánuje ďalšie. V Tel Avivu nepokoje  prerástli do ozbrojeného konfliktu na uliciach a miestna polícia priznala bezmocnosť.  A čo bude ďalej?

Zajtra začína najväčší moslimský sviatok Eid Al Fitr, Sviatok ukončenia pôstu, koniec Ramadánu. Rodiny sa budú navštevovať, dávať si darčeky, ľudia si oblečú nové šaty a budú jesť špeciálne jedlá. V jednej zo svojich kníh som prirovnala tento sviatok tak trochu k našim k Vianociam. Bohužiaľ, Hamásu vôbec nejde o to, aby moslimovia   v Izraeli mohli tento sviatok osláviť v mieri a v pokoji. Podobne ako nezmyselná vojna v Sýrii, ktorá po toľkých rokoch bojov ako keby „odišla do stratena“ bez víťazov či porazených, podobne ako takisto nezmyselná vojna v Jemene, ktorá hrozí byť najhoršou novodobou humanitárnou katastrofou, podobne aj izraelsko-palestínsky konflikt, živený Hamásom, nie je o ľuďoch. Je o boji o moc. A ten, bohužiaľ, nikdy nekončí. A čo je v tomto prípade pravda?!

Subscribe
Upozornit na
guest
4 Komentáře
Inline Feedbacks
View all comments
Hana
Hana
4 měsíců před

Milá paní Soňo, díky za váš pohled. Osobní zkušenost je nenahraditelná. Doufám, že jste po injekci už zase jako rybička.

Tomáš Vodvářka
Admin
4 měsíců před

Milá Soňo, ctím Vaše zkušenosti (těším se na Vaši knihu). Nicméně s Araby z Gazy a West Bank se hraje už desetiletí falešná hra. Stát Israel prokázal životaschopnost – na uvedenou oblast přímo neuvěřitelnou – a usilovat o jeho likvidaci může jen fanatik. Až dojde k akceptaci z arabské strany a objasnění, že jde o fait accompli, bude stav klidnější.

Social media & sharing icons powered by UltimatelySocial