„Není nutno, není nutno, aby bylo přímo veselo…“

Kto by nepoznal túto chytľavú pesničku z filmu Traja veteráni, ktorý naozaj obišiel celý svet – ja som ho dokonca pozerala spolu s manželom a ďalšími hosťami kedysi na českej ambasáde v Rijáde, kde bol premietaný s anglickými titulkami pri  príležitosti Medzinárodného Dňa Detí. V nedeľu 28.marca tohto roku oslávil autor textu Zdeněk Svěrák 85 rokov a stále plný sily a so svojím nenapodobniteľným šarmom poskytoval rozhovory českým médiám, ktoré – klobúk dole – pri tejto príležitosti ponúkli niekoľko naozaj zaujímavých programov.

Bolo pre mňa mimoriadne osviežujúce a zároveň potešujúce po tých spomienkových programoch na nedávno zomrelých umelcov – či už to bol Ladislav Štaidl, Hana Maciuchová, Jan Vodňanský a naposledy Hana Hegerová –  pripomenúť si umeleckú kariéru niekoho, kto je stále medzi nami a dokonca – ako priznal sám Zdeněk Svěrák v rozhovore pre Rádiožurnál – nedávno prekonal Covid.

Programov bolo naozaj veľa a ja som sa snažila vidieť čo najviac, keďže „maestrov“ láskavý humor je niečo, čo naozaj môžem. Pozitívnou energiou ma nabil záznam živého koncertu z roku 2007, kde bol prítomný aj skladateľ Jaroslav Uhlíř, autor hudby k mnohým Svěrákovým textom. Prítomné detské spevácke zbory a množstvo detí v hľadisku si vyslovene užívali pôvabné veselé detské pesničky, medzi inými aj tú z titulku tohto blogu, ale napríklad tu zaznel aj Holubí dúm v nezabudnuteľnom prevedení Jiřího Schellingera na sprievodnej obrazovke a ja som sa v podstate až vtedy dozvedela, že autorom textu tejto piesne je práve Zdeněk Svěrák…

Ak by sme niekedy hovorili o nejakom českom „multitask“ umelcovi, tak by to bol podľa mňa práve on…scenárista, režisér, herec, autor textov a samozrejme, v neposlednom rade, zakladateľ legendárneho Divadla Járu Cimrmana a vôbec celej „cimrmanovskej mystery story“, ktoré je doteraz ojedinelým počinom v inak mimoriadne bohatej histórii českého divadelníctva. Na divadelných hrách ako „Posel z Liptákova“ či „Dlouhý, široký a bystrozraký“ som vyrastala a niektoré hlášky si pamätám dodnes…a verím, že nie som jediná. Maestrov humor je jednoducho jedinečný a jeho herectvo také prirodzené, že film Kolja získal Oscara určite aj jeho zásluhou – ten sme inak, takisto pozerali v Rijáde na českej ambasáde…

Z množstva programov, ktoré nám médiá ponúkali, spomeniem ešte rozhovor s Karlom Šípom, ktorý sám tiež ako autor textov dlhodobo spolupracoval s už  spomínaným Jaroslavom Uhlířom.  Karel Šíp vymenil formát „Všechnopárty“ za komornejší program, natáčaný takisto v divadle Semafor, ale bohužiaľ, kvôli koronavírusovým opatreniam, bez divákov. Ako prvého v ňom hostil v sobotu pred týždňom samotného zakladateľa divadla Semafor, umeleckú legendu Jiřího Suchého, ktorý sa v tomto roku dožije 90 rokov – viem to preto, lebo je narodený v tom istom roku ako môj nebohý ocko. Jiří Suchý, ktorého pesničky takisto netreba predstavovať, spomínal na svoje začiatky v divadle, na Waldemara Matušku, Evu Pilarovú a áno, aj Hanu Hegerovú, pre ktorú spolu so Šlitrom napísali niekoľko piesní. A aj keď kritiky na tento program boli trochu rozporuplné, keďže chvíľami to vyzeralo, že si Suchý toho veľa nepamätá a Šíp sa tváril ako jeho „externá pamäť“, aj tak to bolo úžasné vidieť ho naživo. Vždy si v takýchto prípadoch poviem : „Sonička, nehodnoť, ktovie, aká budeš ty, keď  budeš mať 90 – ak vôbec budeš…“

Včera si teda Šíp pozval Zdenka Svěráka  a ja som sa tešila z toho, že je maestro stále v skvelej forme. Okrem spomínania hovorili spolu aj o nových projektoch, napríklad o filme, ktorý s ním práve natáča jeho syn Jan Svěrák a za kamerou je jeho vnuk, ale aj o knihe, ktorá mu práve vyšla a na ktorú sa moc teším, keďže verím, že bude práve o tom, že „…hlavne nesmí býti smutno, natož aby se brečelo…“

Happy birthday, Maestro!

Sdílet na facebooku

Tweetnout

Odebírat články