Dark Side of the Moon…

Tento týždeň mám veľmi nostalgický. Vo štvrtok po zahliadnutí spomienkového programu na Ladislava Štaidla som sa nemohla ubrániť spomienkam na televízny seriál „Zkoušky z dospělosti“, ktorého titulná pieseň „Jsou dny, kdy svítá o něco dřív…“ ma sprevádzala mojím maturitným ročníkom a ktorá mi odvtedy znie v hlave https://sonabulbeck.blog.sme.sk/c/554541/zkousky-z-dospelosti.html Včera večer ma chytila nostalgia opäť a to pri pozeraní dokumentu na ČT Art o albume britskej skupiny Pink Floyd „ Dark Side of the Moon…“

Verím tomu, že aj tým, čo sa hudbe nevenujú, určite tento názov niečo hovorí. Spomínaný album je totižto svetový fenomén…je jednoducho nadčasový  a to nielen „vesmírnou hudbou“, ale aj textami, odzrkadľujúcimi ľudskú osamelosť  a hľadanie – počúvajte ho teraz a až vás ohromí, aké sú aktuálne práve v tejto dobe. Skupina Pink Floyd si ním zabezpečila prakticky  nesmrteľnú slávu a album  je označovaný za jeden z najlepších albumov všetkých čias. Predalo sa ho doteraz viac ako 45 miliónov kusov, 957 týždňov v kuse viedol rebríčky amerických hitparád a v Anglicku získal 14 platinových platní. Album je jednoducho úžasný, tak, ako boli všetci členovia skupiny úžasní muzikanti. Nahrával sa v rokoch 1972 a 1973 v štúdiách na Abbey Road, ale skúšali ho v malej skúšobni v Bermondsey v Londýne – keď sme sa v roku 2018 vrátili s manželom do Anglicka, bývali sme práve v tejto londýnskej štvrti a  chodila som okolo tej budovy prakticky denne…

Pre mňa osobne má tento album ešte aj inú hodnotu. Bola to vôbec prvá zahraničná platňa v mojom živote, ktorú som skutočne vlastnila. Samozrejme,  počúvali sme Beatles, Rolling Stones či iné zahraničné skupiny, nahraté na kazetách či kotúčoch, ktoré sme si vzájomne prehrávali a požičiavali, a takisto aj  ďalší album Pink Floyd „ Wish you were here“  – na titulnú skladbu z tohto albumu si ma dokonca zbalil môj prvý chalan, vynikajúci hudobník – ale skutočné platne vtedy jednoducho neboli. Až v roku 1978 vydal SUPRAPHON práve album Dark Side of the Moon, čo bol na tú dobu naozaj unikátny počin…

V roku 1978 som mala 17 a do Pink Floyd sme boli blázni celá trieda s triednym na čele. Keď sme sa dozvedeli, že album vyjde, chodili sme do predajne SUPRAPHON naproti nášmu Gymplu otravovať skoro denne. Keď nakoniec prišiel  ten deň „D“, triedny  nechal vyzbierať v triede peniaze a poslal mňa aj so spolužiakom cez matiku, aby sme ich išli kúpiť. Bol to neskutočný moment…pamätám si ako teraz, že sme platne niesli do školy ako sviatosť a podobne ich aj delili. Album stál 80 Kčs, na tú dobu celkom hodne – ja som mala mesačné štipendium 365 Kčs,  ktoré som v podstate celé zaplatila za ubytovanie a stravu na internáte a mala z domu len malé vreckové – aby som si mohla album kúpiť, žila som prakticky dva týždne o chlebe a vode. Ale na chvíľu, keď som si ho potom doniesla domov a večer položila platňu na gramofón vo svojej malej manzardke, ľahla do postele a nechala sa unášať do vesmíru, nezabudnem nikdy…

Album ma v podstate unáša do vesmíru aj teraz…bolo úžasné včera sledovať ako vznikali a nahrávali sa jednotlivé hudobné nápady, komentáre tvorcov aj producentov a vnímať to obrovské umenie tvorby. Mala som to šťastie, že som zažila aj koncert Pink Floyd naživo v Prahe v roku 1994…bol to najväčší hudobný zážitok môjho života…nič predtým a nič potom sa mu nevyrovná…skladby z Dark Side of the Moon zneli aj tam a mala som pri nich zimomriavky…

Rozmýšľala som ešte potom v noci, prečo  ma tá nostalgia tento týždeň tak zasiahla, či už naozaj starnem. Uvedomila som si, že jasne, že je to určite aj tým, ale potom mi došlo, že je to hlavne  nedostatok skutočných zážitkov. Že mi neskutočne chýba možnosť naživo zažiť emócie, ktoré človeka obohacujú pri skutočnom a nielen virtuálnom umeleckom zážitku. Podobne mi bolo minulý týždeň, keď po zahliadnutí dokumentu o Hane Maciuchovej som nesmierne zatúžila ísť do divadla. Teraz ma zasiahla túžba po živom koncerte, po tých motýľoch v bruchu, ktoré sa tam roztrepocú už pri prvých tónoch…a pri skladbách z albumu Dark Side of the Moon zvlášť…

5 3 votes
Hodnocení článku
Subscribe
Upozornit na
guest
6 Komentáře
Inline Feedbacks
View all comments
Hana
Hana
18 dní před

Vážená paní Soňo, napsala jste to tak nádherně, až mi tady kapou slzy, protože motýly třepetají křídly a šimrají mne po celém těle. Moc děkuji.

Jan Šik
19 dní před

Tak taková touha jako Vás mě nepřepadla, ale píseň ze seriálu mi zněla v hlavě celý den zrovna jako Vám. Mějte se krásně a rád si zase od Vás něco přečtu

Tomáš Vodvářka
Admin
19 dní před

Floydi jsou prostě famózní. Je zajímavé, že máme podobný osud. Když jsem byl v posledním ročníku gymplu, tak mi kamarád nabídl ke koupi tohle album. Rok 1979 – a chtěl za něj 300,- Kč. Dal jsem a dodnes mám – vinyl, i když samozřejmě i nyní CD (od Floydů mám kompletní diskografii. Už jsem psal, že mi nejvíce od nich sedí Divison Bell, ale pokud bych měl volit druhé nejlepší – tak jistě Dark side. Díky za blog.

Social media & sharing icons powered by UltimatelySocial