Ako Sonička k blogosfére prišla…

Neviem, ako v Česku, ale na Slovensku máme také príslovie, že „Prišiel k tomu ako slepé kura k zrnu“, ktoré komentuje fakt, keď sa niekomu podarí získať niečo bez vynaloženia väčšej námahy. A mne sa  tak podarilo získať blogosféru…

Ono to ale na začiatku až tak jednoducho nevyzeralo. Nad možnosťou blogovať na nejakom českom blogu som rozmýšľala už dávnejšie, v podstate od momentu, kedy som sa niekedy v júni minulého roku rozhodla, že priletím z Londýna do Brna a budem žiť tu – aspoň chvíľu. Na Slovensku som blogovala na SME už od roku 2011, kedy som prišla bývať do Rijádu, hlavného mesta Saudskej Arábie a kedy som potrebovala dostať zo seba pretlak toho všetkého nového a iného, čím som tam bola obklopená. Priznám sa, že som – hlavne zo začiatku – ťažko rozdychávala niektoré diskusné príspevky, hlavne tie vulgárne a antimoslimské, ale nakoniec som si vytvorila svoj okruh čitateľov, ktorým sa moje blogy s vôňou exotiky páčili, stala som sa VIP blogerkou a bola celkom spokojná.

Situácia sa zmenila v roku 2013, kedy mi bolo českým veľvyslancom v Rijáde  (Slovensko nemá v Saudskej Arábii svoju ambasádu, takže nás prichýlila česká ambasáda a fungovali sme spoločne v miestnom Spolku Čechov a Slovákov) naznačené, že písanie takýchto blogov, komentujúcich, napríklad nespravodlivo popravenú mladučkú indonézsku maid alebo neúspešné protesty saudských žien za právo šoférovať, keďže vtedy bola Saudi jediná krajina na svete, kde to ženy nesmeli, nemusí byť až tak bezpečné. A že moje blogy neušli pozornosti pracovníkom saudskej ambasády  v Prahe, ktorých značný počet sa venoval práve monitorovaniu českých a slovenských médií a sledoval, kto a čo o Saudskej Arábii uverejňuje. A tak som radšej prestala a vrátila som sa k blogovaniu na SME až v roku 2017, kedy sme sa presťahovali zo Saudskej Arábie do Kuvajtu a cítila som sa už bezpečne. A som na SME doteraz a tu som stretla  aj Tomáša…

Tomášove príspevky, najmä jeho židovské vtipy, patrili a stále patria k mojim obľúbeným. Okrem toho, že mám rada svojský židovský humor, mám špeciálny vzťah aj k Izraelu, ktorý sa mi podarilo navštíviť štyrikrát a kde mám stále priateľov. A tak moja voľba logicky padla na neho a chcela som vedieť, ako to funguje, že keď on, ako Čech, bloguje na slovenskom portáli, ako by som teda podobne ja, Slovenka, mohla publikovať na nejakom českom.  Najprv som skúšala Toma kontaktovať v diskusnom príspevku pod jeho blogom, čo mi ale nešlo, keďže ma admini informovali, že ja, ako autor, môžem komentovať príspevky len pod svojím blogom a nie pod blogmi iných autorov (čomu sa mimoriadne teším, že to tak na blogosfére nefunguje, lebo rada komentujem). A tak som skúsila sociálne siete a vyšlo…našla som Toma na Facebooku a s malou dušičkou som sa mu predstavila ako spolublogerka zo SME, ktorá by potrebovala poradiť s nejakým vhodným českým blogovým portálom. Nuž, a Tom ma jednoducho pozval do blogosféry a odvtedy som tu. Našla som presne to, čo som hľadala – komunitu ľudí, ktorá miluje písanie presne tak isto ako ja, rôznorodé témy a štýly, množstvo zaujímavých informácií, vnímavých čitateľov aj autorov, slušnosť a zdvorilosť a vôbec, všetko, čo si len jeden autor môže želať. A tak keby som mala odpovedať na otázku, čo ma v minulom roku najviac potešilo, tak bez zaváhania odpovedám, že to bol práve fakt, že som našla blogosféru…

5 6 votes
Hodnocení článku
Subscribe
Upozornit na
guest
4 Komentáře
Inline Feedbacks
View all comments
Tomáš Vodvářka
Admin
1 měsíc před

Milá Soňo, děkuji za vlídná slova vůči Blogosféře, jsem rád, že jste tady s námi. A těším se na Vaše postřehy a přeji Vám radost ze psaní.

Bohunka
1 měsíc před

To je úžasné, jak nás naše různé cesty donesly až sem. Ráda Vás tu čtu.
(u nás se říká : „jako slepý k houslím“)

Social media & sharing icons powered by UltimatelySocial