Sdílený virtuální prostor
Včera večer odvysielala Česká televízia ďalší diel zo seriálu „Ochránce“ o školskom ombudsmanovi, ktorý sa snaží pomôcť vyriešiť závažné problémy českého školstva. Včerajší diel o nosení hidžábu, teda šatky, ktorou si pravoverné moslimky zahaľujú vlasy, uši a krk, bol však podľa mňa nielen o školstve a nielen o Česku…
Tento blog vznikol prímárne pre slovenské sme, kde s menšími prestávkami blogujem už vyše desať rokov. Keď som si ho teraz ešte raz prečítala, myslím si, že má čo povedať aj českému čiateľovi a tak ho ponúkam na spestrenie víkendu…
Z času na čas napíšem nejakú „šortku“, čiže krátku poviedku o rozsahu 321 slov…je to taká zábava snažiť sa trafiť do daného počtu znakov…a zároveň je to tak trochu aj oddych od písania kníh či blogov, do ktorých sa mi chce – neviem prečo – čoraz menej…
O nedeľnej hospitalizácii prezidenta Zemana médiá informovali takmer hneď a správy – aj keď stále veľmi kusé a prakticky nič nehovoriace – sa na nás hrnuli zo všetkých strán. O tom, že v nedeľu brala záchranka do nemocnice aj barda českého divadla Jiřího Suchého, sa však médiá zmienili len okrajovo…
Pred pár týždňami som sa stala čerstvou babičkou malého Artura. Je to prvorodené dieťa môjho mladšieho syna Jakuba a jeho manželky a tak niet sa čo čudovať, že novopečení rodičia sú vystavení tlaku, čo ako majú a čo ako nemajú robiť a nevyžiadané rady sa na nich sypú zo všetkých…
Pre tých, ktorí nerozumejú po anglicky, prekladám „Komisia pre šírenie cností a predchádzanie nerestí“. Komu to zazvoní v uchu ako niečo známe, čo v poslednej dobe počul v súvislosti so situáciou na Slovensku, tak sa mýli – ide o oficiálny názov Saudskej náboženskej a mravnostnej polície…
Napísať fejtón nie je ľahké…ľudia automaticky očakávajú, že bude aspoň trochu vtipný a zároveň aj, že bude reflektovať na témy, ktoré majú to, čomu sa zvykne hovoriť „spoločenský presah.“…
V čase neustáleho negativizmu, bombových útokov, hroziacej tretej vlny či hanby za výroky našej vládnej garnitúry, som uvítala možnosť preniesť sa do trochu iného sveta ako mimoriadne príjemné osvieženie…
Uhorková sezóna sa hovorí obdobiu v strede leta, kedy sa nič nedeje…deti prázdninujú, dospelí dovolenkujú a uhorky dozrievajú. Novinári lapajú senzácie, aby aspoň niečím naplnili stránky novín a v ospalé letné popoludnia je človek lenivý ešte zahnať sa aj po muche. A predsa sa niekedy aj počas uhorkovej sezóny udeje…
Keďže sa tu na blogosfére občas objavia aj lekárske témy a aj témy trochu vážnejšie, dovoľujem si podeliť sa s vami o príbeh mojej bývalej žiačky, ktorá sa snaží upriamiť pozornosť na život ľudí s ADHD…