Keď som vyšiel zo sprchy, kúpeľňu naplnila para. Bol som ešte trochu ospalý, keď som prešiel rukou po zrkadle, aby som zotrel hmlu.
Sdílený virtuální prostor
Keď som vyšiel zo sprchy, kúpeľňu naplnila para. Bol som ešte trochu ospalý, keď som prešiel rukou po zrkadle, aby som zotrel hmlu.
Kráčala popri vozíku a chytila svojho 22-ročného syna za ruku. Zdravotník ju zastavil pri dverách operačnej sály.
„Kto si počká, ten se dočká, ale len toho, čo mu zostane po ľuďoch, ktorí sa poponáhľali.“ Tak aspoň hovorí Dick Francis.
Veľké a malé príbehy života určujú našu identitu aj našu spokojnosť s naším životom. Kým naše veľké príbehy ukazujú, na čom nám v živote záleží, malé príbehy tvoria témy, okolo ktorých sa naše životy skutočne točia.
Pred takmer dvoma desaťročiami na Veľkonočné sviatky, ako mama držiaca v náručí svojho prvorodeného syna, som rozmýšľala nad tým či existuje niečo, čo definuje život v hojnosti.
Mať skutočného priateľa je v dnešnej uponáhľanej dobe veľkým darom. Takého, ktorý stojí pri vás v dobrom aj v zlom, povzbudí, nezávidí, dopraje a na oplátku mu stačí len vaše priateľstvo.
Súrodenci sú ako pouličné lampy na ceste, neskracujú vzdialenosť, ale osvetľujú cestu a robia prechádzku užitočnou.
Divoká ruža vie udržiavať rovnováhu medzi zamatovou hebkosťou a silou aj medzi požiadavkami a prispôsobivosťou. Pestované ruže svoju vitalitu a harmóniu demonštrujú bezchybnou krásou a očarujúcou vôňou, zatiaľ čo divoká ruža si svoju životnú energiu uchováva hlboko vnútri.
Keď sa niekedy rozptyľujem zbytočnými obavami alebo domnienkami, spomeniem si na tento biblický verš. A zamyslím sa, či som v danom momente Marta alebo Mária.
Vždy by mala existovať solidarita. A pre každého, bez ohľadu na východiskové body tých najkrehkejších.