Dobrá a zlá mama

„Si tá najhoršia matka na svete!“  hystericky vykríkol šesťročný syn kamarátky.

„Neboj sa, moja mama je na tom ešte horšie,“ utešoval ho môj syn a potľapkal ho po pleci.

Zdá sa, že moje dieťa objavilo ambivalenciu. Chodí dookola a opakuje repliky ako „chcem spať a nechcem spať“, „budem upratovať lego a nebudem upratovať“, „chutná palacinka a nie chutná“, „dobrá a zlá matka.“

Je to presne to isté ako dve dospievajúce dcéry – v jednej chvíli si o mne myslia, že som skvelá mama, s ktorou je príjemné sa porozprávať, v ďalšej si myslia, že som dokonca odporná matka, ktorú nemôžu vystáť, a tak ďalej!
Ale vážne, myslím si, že je to umenie – keď od svojich detí počujete, že ste zlá matka, ktorú nemajú radi (a niekedy v tínedžerskej verzii dokonca nenávidia)- a vy sa neurazíte, pretože toto môže  umožniť dieťaťu rozvíjať sa a jedného dňa opustiť túto matku. Pretože keby bola vždy chodiaca dobrota a ideál, nikdy by sa nechceli pustiť ani lemu jej sukne či záhybu nohavíc a odísť do sveta, do dospelosti. Keď teda počujem, že nie som dobrá alebo že ma jedno z mojich detí či tínedžerov nemá rado, snažím sa na to pozrieť z vtáčej perspektívy.

Staršia dcéra, ktorá sa pohádala s otcom, volá:
– Našťastie mám len 50 % tvojich génov!
Potom, keď si všimne moju usmiatu tvár (veď už som dlho nepočula takú originálnu zlobu) a dodáva:
– Čo však neznamená, mami, že tvoje gény sú pre mňa dôvodom na radosť!!

 

Subscribe
Upozornit na
guest

4 Komentáře
Inline Feedbacks
View all comments
Brigita
8 měsíců před

🤣🤣Skvělé Janka díky. Moji kluci už se mnou moc nemluví, stačí jejich pohledy 🤣🤣krásný večer 😘

Tomáš Vodvářka
Admin
8 měsíců před

Pamatuji matně, v kterém okamžiku jsem si o svém otci myslel, že je to vůl. Ale přesně vím, kdy jsem si uvědomil, že to tak není a že to je báječný táta.
A ta poznámka o genech mne dostala….

Social media & sharing icons powered by UltimatelySocial