Betlehemská hviezda

Premýšlam o slove, ktoré sa stalo telom.

Rozjímam. Kedysi veľmi dávno,

asi pred dvetisíc rokmi,

Panna počala

a svet povedal: Waw!

.Keď vidím vianočnú hviezdu na oblohe,

už sa nepýtam – kedy, ako alebo prečo.

Ten anjel hore mi to pošepkal.

Jeruzalem. Kto? Emmanuel?

Idem sa otvoriť začiatku nového

a pozdraviť toho malého chlapca.

Má veľký úsmev? Dobre. To je radosť.

Jeho veľkosť je v nádeji? To je pokora.

Svetlo tohto sveta dorazilo k nám všetkým.

Nezabúdam na to pri vianočnej večeri.

.

Veríme? Musíme veriť? Nevidíš?

Máme svetlo aj tmu. Hojnosť aj biedu. Vojny.

To, čo sme nikdy nevybojovali v našom svete.

Pokánie? Má zmysel?

Musíme sa modliť? Môžeme vyhrať? Ako?

Skutky už nevezmeme späť.

Odpusť nám hriechy.
.

Na Štedrý deň zvony zvonia, prinášajú nový život.

Tento raz už poznám slzy, ktoré plačem.

Lebo viem, že niekto výnimočný ich našiel.

Potom mi dal svoj život a lásku.

A ja som to považovala za samozrejmosť.

.

Sľúbil mi svet, aj keď vedel, že občas to nezvládnem.

Sladkosti a ruže boli moje, nepochybne.

Zahrala som to zle, ale pochopila správne.

Žiadne ďalšie hry, je čas ísť ďalej.

Žiadne ďalšie bezsenné noci a tá istá stará smutná pieseň.

Radosť a láska môžu zaplniť môj život.

.

Opäť je tu čas roka, keď ruky na mraze chladnú

a detské oči sa všade smejú.

Položím zlatú hviezdu na svoj strom,

pretože domov a rodina je tam,

kde sa srdce cíti najlepšie.

Je jedno, či je to v maštali alebo v paláci.

Ďakujem ľudovému rezbárovi Milanovi Krajňákovi za súhlas so zverejnením fotografie fragmentu jeho sochy, z jeho verejne prístupného fotoarchívu: https://www.facebook.com/profile.php?id=100011780433224&sk=photos_by

Zdroj: https://jankajana.blog.idnes.cz/blog.aspx?c=794960

Sdílet na facebooku

Tweetnout

Odebírat články