Budeš predseda

Stáva sa, že si návyky a  naučené vzorce z detstva prenášame aj do dospelosti.

Všetky postavy a charaktery v tomto príbehu sú vymyslené. Akákoľvek podobnosť so skutočnými osobami, situáciami alebo realitou je čisto náhodná.

Ako chlapec som rád jazdil na tábory. Vtedy sa skoro všetkým hovorilo „pionierske“, ale niektoré boli fajn, bez politiky, až na nástupy k vlajke. Prišli sme na miesto a rozdelili nás do oddielov.  Naša vedúca nám povedala, že si máme zvoliť predsedu oddielu. Vedeli sme, že s tou funkciou je spojené organizovanie a zodpovednosť a to nikto nechcel. Sedeli sme na lúke na kufroch. Vedúca zopakovala, že si máme zvoliť toho predsedu a odišla. Pozerali sme po sebe, väčšinou sme sa nepoznali. Ale potom sa nás pár skúsenejších rozhliadlo a našlo pohľadom v oddiele toho najväčšieho jelimánka, ktorého výraz prezrádzal minimum inteligencie. Hneď sme aj išli k nemu.
„Hej, ako sa voláš ?“
„Ja? Horáček.“
„Tak Horáček,  ty budeš predseda oddielu!“ informovali sme ho.
„Čooo?“ vyvalil oči.
„No, predseda oddielu budeš , budeš nás ako riadiť a podávať hlásenia….a tak.“
„Ale ja…“
„Hej, ty jediný to tu môžeš zastávať….takú funkciu. Chápeš?“
Trochu váhal, ale na koniec prikývol. „No, tak teda áno …. keď myslíte.“
A bolo. Trochu mu to našuchorilo sebavedomie a my sme sa ako malé hyeny tešili na to, ako nás Horáček bude riadiť, organizovať pri nástupoch, hovoriť za nás na schôdzi a na všetko to trápne a srandovné, čo príde a čo zažijeme, keď nás bude riadiť ten najväčší blbeček…

Sdílet na facebooku

Tweetnout

Odebírat články