Láska a zmysel života

Je nám zmysel života daný? Alebo ho musíme objaviť sami?

Driemala som za stolom, zabalená do deky. Bola som krátko po ukončení univerzity. Na strope sa mihali odblesky tieňov vetiev, vysiacich nad lampou dole v parku. Bola noc.
Zazvonil telefón: „Dobrý večer, linka dôvery.“ Na druhom konci bolo ticho.
Potom sa ozval smutný hlas asi tak šestnásťročného dievčaťa:  „Aký je podľa vás zmysel života?“
To ma prebralo. „Láska…,“ povedala som prvé, čo ma napadlo.
A ona po chvíľke dodala: „ A čo keď vás láska zradí?“
Prišlo mi jej tak ľúto. Zodvihla sa vo mne vlna súcitu, akú by si konzultant na linke dôvery asi nemal dovoliť. Ale mne to bolo jedno. Myslela som na všetkých tých, ktorí sa dnes rozišli, alebo sa rozídu a možno aj majú deti, ale „nemajú si už čo povedať.“
Zrazu sa počujem, ako jej hovorím: „Láska vás nemôže zradiť. To nie je iba vzťah dvoch ľudí, to je základná sila, z nej sme sa všetci narodili. Je vo všetkom, v kvetoch, v stromoch, je v srdci vtákov, vo vetre, v mori  i v kameňoch… láska je ako hrejivé lúče slnka.“ Hovorila som pomaly, upokojujúco a v duchu som ju objímala a hladila, ako plačúce dieťa… „Máme ju v sebe všetci a chce byť aj na konci každého konfliktu… zmierenie je láska. Aj vy ste láska a môžete ju dať tomu, kto si to naozaj zaslúži…“ Po chvíľke povedala: „Ďakujem.“ A zložila. Išla som von, nadýchať sa čerstvého vzduchu. Pozrela som sa na hviezdy a napadlo ma, že všetky tie smutné dievčatá na svete asi nezachránim…

Sdílet na facebooku

Tweetnout

Odebírat články