Čo hovorí duša telom

Choroba je konflikt medzi osobnosťou a dušou.
Nádcha beží, keď telo plače.
Bolesť v krku sa upchá, keď nehovoríš o svojom trápení.
Žalúdok páli, keď sa hnev nemôže dostať von.
Diabetes napáda, keď osamelosť bolí.
Telo priberá, keď nespokojnosť prituhne.
Bolesť hlavy deprimuje, keď sa pochybnosti zvyšujú.
Srdce sa vzdáva, keď sa zdá, že zmysel života končí.
Alergia sa objavuje, keď je perfekcionizmus netolerovateľný.
Nechty sa lámu, keď je ohrozená obrana.
Hrudník sa sťahuje, keď pýcha zotročuje.
Tlak stúpa, keď strach uväzňuje.
Neurózy paralyzujú, keď „vnútorné dieťa“ tyranizuje.
Horúčka zahrieva, keď obrana odpáli hranice imunity.
Kolená bolia, keď sa pýcha neohne.
A tiché bolesti? Čo hovoria o našom tele?
Choroba nás varuje, keď urobíme chybu.
Cesta ku šťastiu nie je priama.
Vedú nás po nej krivky nazývané očakávania.
Sú tam semafory – Priatelia.
Výstražné svetlá – Rodina.
Náhradné diely – Rozhodnutia.
Výkonný motor – Láska.
Palivo – Trpezlivosť.
Dirigent a riešiteľ – Stvoriteľ.