Svet sa zmenil, možno natrvalo…
Po bojoch s množstvom obetí, narušením dodávok energií, potravín a finančnej stability, svet už nie je taký, aký bol.
Svet sa zmenil. Sloboda v Európe už nie je samozrejmosť. V Európe sa prelomilo tabu, že vojna už nesmie byť riešením problémov. Vyprchala nádej, že sme sa poučili z dvoch hrôzostrašných svetových vojen 20. storočia. Že sme ako ľudstvo lepší.
16. júl 1945: Žeravý hríbový oblak v Novom Mexiku ohlasuje úsvit jadrového veku.
20. júl 1969: Neil Armstrong urobil „jeden malý krok pre človeka, jeden obrovský skok pre ľudstvo.“
24. februára 2022: Rusko narušuje svetový poriadok a 77 rokov takmer nepretržitého mieru v Európe inváziou na Ukrajinu, čím prerušilo dodávky potravín, ktoré produkuje pre mnohých z 8 miliárd ľudí na planéte.
Všetko to boli prelomy vo svetových dejinách, zlomové body, o ktorých sa bude v školách vyučovať po celé desaťročia. Všetko zmenilo nielen životy, ale aj trajektórie ľudstva, s dôsledkami naprieč kontinentami v dohľadnej budúcnosti. Ruská invázia, zabíjanie a mrzačenie rýchlo pridali Mariupol, Bucha a ďalšie ukrajinské mestá do dlhého zoznamu európskych miest a obcí spojených s vojnovými tragédiami.
A po takmer polročnom boji s desiatkami tisíc mŕtvych a zranených na oboch stranách, masívnom prerušení dodávok energie, potravín a finančnej stability, už svet nie je taký, aký bol. Náletové sirény, ktoré pravidelne zavýjajú nad ukrajinskými mestami, nepočuť síce v Paríži, v Berlíne ani v Prahe, no generáciám Európanov, ktorí vyrastali a poznali len mier, sa brutálne ukázala jeho hodnota aj krehkosť.
Vojna v Európe a potreba postaviť sa na jednu stranu, v záujme sebazáchovy, postaviť sa – za dobro proti zlu – tiež posunuli svetovú geopolitickú tektoniku a vzťahy medzi národmi.
Niektorí teraz s Ruskom takmer nehovoria. Niektorí sa spojili. Iní, najmä v Afrike, sa chcú vyhnúť tomu, aby boli vtiahnutí do rozpadu vzťahov medzi Ruskom a Západom. Niektorí nechcú ohroziť dodávky potravín, energie, bezpečnosť a príjmy. Rusko a západné štáty pracujú – najmä opäť v Afrike – „na strážcoch plotov“, lobujú u nich, aby sa postavili na jednu stranu. Vojna na Ukrajine nastavila zrkadlo aj ľudstvu a opäť odráža jeho sklon žiť na pokraji bláznovstva, robiť kroky späť, aj keď ide o pokrok.
A pokrok bol dosiahnutý vďaka rýchlym vakcínam proti pandémii COVID-19 a dohodám o zmene klímy predtým, než ruský vodca učinil svoju historickú misiu, so zbraňou v ruke s cieľom prinútiť k návratu na obežnú dráhu Kremľa, nezávislú, západne vyzerajúcu Ukrajinu.
Svojím jednotným postojom proti invázii NATO našlo nový dôvod na existenciu. Len pred tromi rokmi v roku 2019 – predtým, ako prišiel dvojitý šok z COVID-19, najväčšej svetovej vojenskej aliancii hrozilo, že sa pomaly rozpadne. Francúzsky prezident Emmanuel Macron povedal, že utrpela „mozgovú smrť“. A potom-U.S. Prezident Donald Trump nemal veľa trpezlivosti na alianciu, ktorá bola základným kameňom bezpečnostnej politiky USA už viac ako pol storočia, reptal, že USA nespravodlivo znášajú príliš veľa obranného bremena a ostatní členovia NATO príliš málo.
Teraz NATO posiela čoraz ťažšie zbrane na použitie Ukrajinou, na jej frontových líniách a neúprosne bombarduje zákopy, ktoré hrozivo pripomínajú prvú svetovú vojnu. Rýchlo dospelo Fínsko a Švédsko, keď sa tieto severské krajiny rozhodli, že pokračovať v politike nezúčastnených krajin je príliš riskantné a že potrebujú štít dáždnika NATO proti všetkému, čo by Putin mohol urobiť ďalej. To, že sa stali 31. a 32. členom NATO, prispeje tiež k tomu, ako vojna zmenila Európu.
Ďalej, v Ázii, sú poznať tiež následné vplyvy. Čína skúma ruskú inváziu kvôli vojenským lekciám, ktoré by sa dali použiť pri akejkoľvek prípadnej invázii na samosprávny ostrov Taiwan. India, Čína a ďalšie ázijské krajiny hladné po energiach posilňujú vojnovú hruď Kremľa a podkopávajú západné sankcie nákupom rastúceho množstva ruskej ropy. A potom je tu samozrejme Rusko. Na Ukrajine, už dávno pred inváziou, mnohí cítili, že ich krajina je zapojená do boja o prežitie, proti plánom vodcu Kremľa. Od roku 2014 už v bojoch s Ruskom, podporovanými separatistami na východe Ukrajiny, zahynuli tisíce ľudí.
Rastúce ceny potravín, energie a takmer všetkého – spôsobujúce bolesť naprieč kontinentami a do značnej miery poháňané prerušením zásobovania vojnou – sú ďalšou zmenou, aj keď možno menej trvalou. Vysoká inflácia, agónia znepokojivo známa tým, ktorí prežili energetické šoky v 70. rokoch, je späť ako bežný pojem. Niektorí ekonómovia varujú, že „stagflácia“ – škodlivá kombinácia vysokej inflácie a prepadu ekonomického rastu – by sa tiež mohla vrátiť …
Čo teda ďalej?
Dle mého by se svět změnil i tak, válka jen některé procesy urychlila. Klimatické změny, zejména sucho a nedostatek vody přinesou inflaci, drahé potraviny a výrobky, včetně surovin a energií, migraci a další podobné problémy. To nejhorší nás teprve čeká, válka nám dává příležitost jak se na nejhorší připravit. Hezký den paní Jano
Áno, tak ako píšete, urýchlila, napísala som to tak „nadnesene“ po svojom.Ťažko povedať, čo je najhoršie, zvykneme si akože na najhoršie a príde zase niečo, verím, že to najhoršie môže byť pre nás v danú chvíľu to najlepšie, ak to pochopíme, ja som taká nádejová….
Současně je to, Honzo, i jistá příležitost. Lidé si najednou začnou uvědomovat, že některé věci nejsou samozřejmé. Že ta naše evropská „dolce far niente“ není navěky, že musíme změnit uvažování, zvyknout si na to, že nic není samozřejmé. Bude to prostor pro inovace, ale samozřejmě i pro všelijaká hovádka, která se budou chtít přiživit strašením lidí. Žijeme turbulentní časy…
„Horace Walpole kedysi napísal: „Svet je komédia pre tých, kterí myslia a tragédia pre tých, ktorí cítia.“ Tak lepšie by bolo, keby sa obecne zvyšovala kvalita života.