manín

Búrka – krátky príbeh

Vystrelila som z postele ako zátka zo šampusu. Prebudil ma zvuk, o ktorom som si myslela, že je to môj budík. Prekvapilo ma, keď som zistila, že svietiace červené LED svetlo ukazovalo 02:11.  „Ak to nebol budík, čo to bolo?“ pomyslela som si, keď som si utierala spánok z očí. Zrazu som započula ohlušujúce praskanie. Typ prasknutia, ktorý počujete, keď vylejete vriacu vodu na ľad. Zatiaľ čo hluk naplnil moje uši, oslepujúce svetlo osvietilo spálňu. Všetko som dokázala rozoznať, ako keby niekto práve zapol reflektor. Na druhej strane miestnosti som videla svoju márnivosť ako deň.

Chvíľu mi trvalo, kým som sa spamätala a uvedomila som si, čo sa deje. Sledovala som predpoveď počasia len niekoľko hodín dozadu a nevšimla som si žiadne varovania o blížiacej sa búrke. Ale tu som sa pozerala, z okna spálne, tvárou v tvár násilnej beštii.

Zrazu som počula ďalšie ohlušujúce prasknutie hromu. Zvuk bol taký silný, že sa celý dom triasol pod silou búrky. Ako malé dieťa som utekala pre istotu do svojej postele. Ešte teplej z tých pár hodín, ktoré som dovtedy v nej strávila pokojným spánkom. Zaliezla som hlboko do prikrývok a zakryla som sa od hlavy po päty. Nechala som odkrytý len kúsoček prikrývky – dostatočne veľký, aby som z nej videla von.

Myslela som si, že som dospelá. Nie ako dieťa vystrašené hlúpou búrkou, ktoré sa skrýva pod prikrývkami, ako keby dokázali skutočne chrániť. Opäť sa ozval silný rachot hromu a oslepujúce svetlo blesku.  Zdalo sa, že búrka každou minútou naberala viac a viac energie. Áno, som dospelá, ale schovávanie sa pod prikrývkou vo mne vyvolávalo menší strach. Pocit, ktorý pravdepodobne zažíval malý škrečok, keď ho prenasledoval orol a konečne dosiahol svoju noru, svoje bezpečné miesto. Áno, bola som škrečok. Škrečok, ktorý sa zahrabal hlboko do kopy prikrývok, chránený pred krutým kvílením hromu a ostrými zubami bleskov.

Zdalo sa mi, že uplynuli celé hodiny, kým som tam ležala, počúvala búrku a priala si, aby prešla. Práve keď som si myslela, že prestáva, ukázalo sa, že som sa mýlila. A búrka znovu zaburácala, ako keby znovu potrebovala ukázať svoju silu.

Moje viečka boli také ťažké. Bojovala som so sebou, aby som udržala otvorené oči. Teplo, ktoré moje telo vytvorilo pod prikrývkami, ma uspávalo. Zaspávala som. Napriek silnému strachu, že keď  zavriem oči zostanem zraniteľnou voči búrke, som nakoniec zaspala.

Prebudilo ma jasné svetlo prechádzajúce cez žalúzie. Moje myšlienky sa ospalo potácali. Bola som hore celú noc? Je ešte búrka? Nie…. nie, myslím, že to je slnko, ktorého lúče hrejú cez okno. Slnko!  Bolo ráno.. Vyskočila som z bezpečia prikrývok a urobila som šialený skok ku oknu.

Áno, bolo to naozaj slnko. Zavládol pokoj po búrke. Slnečné svetlo bolo také silné, že som musela prižmúriť oči. Jeho lúče boli také teplé a príjemné. Zaclonila som si oči rukou ako na vrchole hory a rozhliadla som sa po dvore. Bolo vidieť, že búrka, ktorú som zažila minulú noc, nebola sen. Búrka zanechala dôkazy, o svojej sile. Dvor bol pokrytý  polámanými konármi zo stromov, lístím a dokonca tam bola trampolína doviata od susedov.

Zbehla som po schodoch k dverám, aby som mala lepší výhľad na dvor. Bosými nohami som vyšla na mokrý trávnik. Vlhké steblá trávy ma šteklili po chodidlách. Cítila som slnečné teplo na mojej koži ako teplý bozk. Zhlboka som sa nadýchla a nechala som vôňu vzduchu vniknúť do mojich nosových dierok. Vôňa čerstvého dažďa v letnom ráne bola osviežujúca. Po búrke nastal krásny deň.

 

Foto z archívu autorky: Z môjho kraja: Manínska tiesňava-pohľad na dolinu

Subscribe
Upozornit na
guest
9 Komentáře
Inline Feedbacks
View all comments
Jan Šik
Jan Šik(@jansik)
1 měsíc před

Není hezčího okamžiku než toho, který následuje po bouřce. Hezké pojednání. Přeji krásný den

Tomáš Vodvářka
Admin
1 měsíc před

Díky za fejeton, v němž vidím jistou universální naději.

Vladimír T. Gottwald
Vladimír T. Gottwald(@vladimirgottwald)
1 měsíc před

Taky tudy v pátek večer prošla, ale naštěstí nic neponičila. Akorát skončila kolem desáté večerní, tak jsem pak v noci namísto slunce pozdravil hvězdičky. 😉

Vladimír T. Gottwald
Vladimír T. Gottwald(@vladimirgottwald)
1 měsíc před

A že bylo po bouřce, ftáci i v té tmě cvrilikali (podle mého radostně) a cvrčci cvrkali na plná cvrkadla, a já seděl před domem a sice necvrlikal, ale s úsměvem pokuřoval…
😉

Vladimír T. Gottwald
Vladimír T. Gottwald(@vladimirgottwald)
1 měsíc před

🙂

Social media & sharing icons powered by UltimatelySocial