Životy stromov

Stromy sú súčasťou našich životov vo všetkých smeroch a ľudská rasa spolu so zvieratami by zahynula, keby tu neboli. A vieme o nich tak málo.

Stromy majú veľa čo povedať. Časy, keď sa zdalo, že sa uspokojili s tým, že ticho stoja a čakajú, že sa stanú niekoho kuchynským stolom, sú definitívne preč. Dovoľte mi, aby som vás s nimi trochu zblížila.

Každý strom zaznamenáva podmienky prostredia v danom roku a vytvára individuálnu chronológiu, ktorá je k dispozícii pre (ľudskú) interpretáciu. O veku dreva v Stradivariho husliach až po presné historické údaje o zemetraseniach a pohľady do života starovekých civilizácií, stromy poskytujú tým, ktorí dokážu čítať ich „písmo“- „spoľahlivý záznam svetovej histórie“.

Nepočujeme ich, ale stromy si „šepkajú“. Pod našimi nohami a na mikroskopickej úrovni, práve v tomto podzemnom svete sa stromy môžu navzájom varovať pred hroziacimi nebezpečenstvami, starať sa o chorých susedov a posielať si živiny.

V pôde sa nachádzajú milióny mikróbov, ktoré môžu ovplyvniť – pozitívne aj negatívne – zdravie ekosystému. Takmer všetky suchozemské rastliny – asi 90 % – majú dlhodobé symbiotické vzťahy s hubami. Stromy nachádzajúce sa v miernych oblastiach majú tendenciu spájať sa s ektomykoríznymi hubami. Tým, že sa tieto huby ovinú okolo koreňov stromov, vytvárajú okolo koreňa veľmi hustý plášť, ktorý zvyšuje saciu plochu pre príjem živín oboch symbiotických organizmov. Huby spájajú korene susedných rastlín a vytvárajú spoločné mykorízne siete, akoby „komunikačné kanály“,poprepletané celým lesom.

Všetky tieto tajné signály vyskytujúce sa v pod zemou sú podobné tým, ako rastliny komunikujú nad zemou, aby varovali svojich susedov pred bezprostrednými hrozbami a nebezpečenstvami. Takže aj keď v lese spadne strom, stále vydáva zvuk.

Stromy napĺňajú naše rieky viac ako dážď! A zabezpečujú nám životodarné dažde viac ako svetové oceány s vetrom.

Chcete vedieť, ako?

Len si to predstavte: vietor fúka do lesa z oceánu alebo z mora. Tento vzduch obsahuje vodu vo forme vodnej pary. Odkiaľ je? Vyparila sa z povrchu mora pod vplyvom slnečného svetla. Obsahuje častice soli, ale veľmi málo a táto voda je všeobecne „čistá“.

Koľko z tejto vody vo vzduchu môže spadnúť ako dážď? Len 15 – 20 %. A čo bude s tou väčšinou?

Pri kontakte s chladným povrchom listov stromov sa bude kondenzovať z čistého nočného vzduchu alebo hmly! To znamená, že stromy a rastliny premenia 80 – 85 % vlhkosti zo vzduchu na kondenzát.

Pri dennom odparovaní zo stromov sa vzduch v horúcom počasí ochladzuje a pri nočnej kondenzácii kondenzát ohrieva okolitý vzduch. Stromy teda ochladzujú vzduch cez deň a v noci ho zohrievajú.

Späť ku kondenzátu – kam potom smeruje?

15 % sa počas dňa vyparí. Strom vráti 50 % späť do vzduchu vo forme vodnej pary. A zvyšných 35 % skončí v podzemných vodách.

Čo sa deje, keď prší? Z dažďa, ktorý padá, sa 25 % vody opäť odparí z listov koruny stromu a 50 % strom sám transpiruje späť do vzduchu. Táto vlhkosť sa pridá k oblakom, ktoré budú teraz z 50 % pozostávať zo „stromovej vody“.

Tieto mraky sa budú vznášať vo vnútrozemí a opäť z nich bude padať dážď, ale na nové miesto. Ďaleko od mora. Stromy prenášajú zo svojich zelených dlaní do dlaní nás všetkých, ktorí nežijeme pri mori – životodarný, čistý dážď!

A to nie je všetko! Viete, čo ešte môžu? Môžu sami zdvojnásobiť alebo znásobiť zrážky a poslať ich tam, kde je sucho. Pretože atmosféra potrebuje vlhkosť, ktorá sa snaží ísť tam, kde jej niet. Atmosféra si pýta – stromy dávajú.

A teraz sa vzduch pohybuje do vnútrozemia (v skutočnosti postupne stúpa stále vyššie a vyššie nad hladinu mora) a zrážok je stále viac, aj kondenzátu tiež. Vďaka stromom.

A kdekoľvek sa vietor nesie po korunách stromov, po lesoch, ktoré sú vyššie ako 12 metrov, vznikajú Ekmanové špirály. A oni prinášajú ďalších 40 % dažďa. A také dažde padajú v pásoch rovnobežných s líniami stromov.

Je načase položiť si otázku – čo sa stane, ak vietor prinesie vzduch nepochádzajúci z mora?

Asi 40 % takýchto vzdušných más, keď sa dostanú do lesa, buď mu dodajú vlhkosť, ak je jej vo vzduchu veľa, alebo sa budú naopak lesom vlhčiť.

Čo budeme bez nich robiť, bez stromov, ktoré k nám prinášajú dažde? Bez stromov, ktoré by nám v letných horúčavách ochladili vzduch? A zahrievali vzduch v noci? Aj na Sahare sa dá samozrejme žiť. Ale nemôžeme žiť na Sahare vo veľkosti planéty.

Grécko prišlo o lesy a planéta udržuje toto miesto pri živote vďaka lesom v Rusku, Kanade atď. Lesy planéty podporujú miesta, kde lesy už neexistujú. Stromy vychovávajú synov a dcéry a posielajú nám ich na pomoc. A my sme k nim často horší ako k nábytku – nulová pozornosť. Sme nažive, zatiaľ nažive, vďaka stromom.

Zasaďme stromy pre naše životy a pre životy budúcich generácii.

Sdílet na facebooku

Tweetnout

Odebírat články