Keď padne 1.máj na nedeľu…

..tak väčšina ľudí zahundre, že príde o deň voľna navyše…a pritom je to v podstate Sviatok práce…

Prvé máje môjho detstva sú späté s prvomájovými sprievodmi a povinným držaním čestnej stráže pri Pomníku Osloboditeľov v Dolnom Kubíne. Na Orave nezriedka na 1.mája padal sneh a tak moje pery boli modré ako sukňa pionierskej rovnošaty a obyčajne som si celý ten cirkus odležala. Nemohla som povedať, že nie, že to robiť nebudem…iné deti mohli, ja nie…bola som dcéra evanjelického farára a v časoch normalizácie by sa to okamžite vnímalo ako prejav odporu voči socialistickej ideológii…a tak som tam stála, počúvala prejavy a hymny a postupne som mrzla a ruka mi tŕpla a jedinou mojou myšlienkou bolo, aby sa celé oslavy čo najskôr skončili a ja som mohla ísť domov, do tepla…

Stredoškolské Prvé máje v Bratislave boli už trochu iné…väčšinou bolo teplo, aj keď si pamätám jeden, tuším z roku 1978, kedy lialo ako z krhly a mám na fotkách zachyteného triedneho profesora, ako ho niektorý zo spolužiakov chráni pred dažďom veľkým čiernym dáždnikom. Mali sme zraz pred Gymnáziom, vtedy to bola Ulica Červenej Armády, teraz je to opäť Grosslingova a odtiaľ sme išli spoločne na Šafárikovo námestie a následne už v sprievode na Námestie SNP. Veľmi sme neskandovali a ani si nepamätám nejaké transparenty, aspoň teda ja som nikdy nijaký neniesla, aj keď určite tam za školu nejaký bol…naša matematická trieda, „kockaté hlavičky“, ako nám zvykli hovoriť, to brala už oveľa laxnejšie, aj keď do Nežnej revolúcie bolo ešte ďaleko…ale už sme vedeli viacej o tom, že prečo je 1.máj Sviatok práce a prečo sa vlastne pripomína a že celé to okolo je len praobyčajný humbug…

Dnes ráno som pozerala live priamy prenos Služieb Božích, kde dotyčný pán farár priam geniálne prepojil biblický text o práci a 1.máj ako Sviatok práce…nikdy by mi niečo také nenapadlo, ale je to len dôkaz toho, že sa naozaj stále učíme. Citovaný biblický text som poznala, aj keď som si asi do dnes nie naplno uvedomovala jeho obsah. Hovorilo sa v ňom tom, že na stavbe chrámu pracovali traja kamenári…bola to ťažká práca na horúcom slnku opracovávať kamenné kvádre. Všetci traja dostali rovnakú otázku „ Prečo to robíš ?“ Prvý odpovedal s namosúreným výrazom v tvári „Lebo musím…“ Druhý odpovedal s ustarosteným vzdychom „Lebo potrebujem peniaze…mám doma početnú rodinu, o ktorú sa musím starať…“ A až ten tretí odpovedal s radostným výkrikom „Lebo staviam Boží chrám…som šťastný, že môžem byť súčasťou takejto stavby a priložiť ruky k dielu…“

A tak presne je to aj s nami a s našou prácou…niektorí hundrú, že musia každý deň do roboty, iní pracujú, aby sa uživili a len malé percento z nás má to šťastie, že pracuje s radosťou a vedomím, že niečo buduje, čo tu po ňom ostane…1.máj ako Sviatok práce je výbornou príležitosťou uvedomiť si hodnotu práce a jej zmysel…nie socialistickými heslami či prvomájovými sprievodmi alebo zatvorenými obchodmi… ale len tak, úplne obyčajne, spomenúť si, ako sa pracovalo kedysi a ako sa pracuje dnes, čo všetko sme dostali a čo všetko by sme si mali vážiť…trebárs aj to, že už nemusíme ísť na 1.mája niekde mrznúť a môžeme leňošiť doma – je síce Sviatok práce, ale zároveň je aj nedeľa…

 

Subscribe
Upozornit na
guest
2 Komentáře
Inline Feedbacks
View all comments
Jan Šik
Jan Šik(@jansik)
20 dní před
  1. května má též svátek Josef Dělník, kterého za nebeského ochránce všech pracujících ustanovil v roce 1937 papež Pius XI 🙂 Děkuji za článek a krásný májový den přeji
Social media & sharing icons powered by UltimatelySocial