moruša

Korene prerážajú zem,
derú sa do hĺbky.
Tak ako ja siaham na svoje dná.
A potom rastiem.
So všetkou bolesťou.
Občas sa rozpadávam,
odpadne mi nezdravá vetvička.
Niekedy sa musím vrátiť.
Alebo utekám od pocitu,
že ma obmedzujú moje korene.
Keď ma vyvráti búrka,
zapustím nové.

Vždy sa teším,
keď žijem to,
v čo verím a čo milujem.
Nemám pocit dlhu.
Prúdi mnou miazga.
Energia od bytostí za mnou.
Bolo ako bolo.
Je ako je.

Ďakujem sebe,
ďakujem rodičom,
ďakujem predkom,
že dokázali poslať život
ako štafetu,
cez generácie a storočia,
až ku mne.
Ďakujem všetkým,
čo nám i v ťažkých dobách
priali mier a šťastie.
Aj ja ho prajem svojim deťom
a ďalším generáciám.

“Žiaden strom nemôže vyrásť až do neba, pokiaľ jeho korene nesiahajú do pekla.”-C.G.Jung

foto: archív autorky

Sdílet na facebooku

Tweetnout

Odebírat články