Čo sme sa naučili, na čo zabudneme a na čo nezabudneme...

Nerozprávali sa viac ako desaťročie, no aj tak ho to zasiahlo, keď mu zomrel otec.

Osoba, ktorá mu povedala, že jeho otec zomrel, bola jeho teta. Nikdy k nej nemal blízko, ale vždy bola ku nemu férová.

On je tridsaťdeväťročný muž. Rozvedený, bezdetný, stredný manažment pre poisťovňu. Prázdne, prázdne a prázdne. To je jeho meno, hodnosť a sériové číslo. To je jeho krátky príbeh.

Nezúčastnil sa pohrebu.

Prečo aj? Prvú časť jeho života bol jeho otec zúrivý opilec, než sa z neho stal opitý záletník a potom typický narodeninový a sviatočný „sklamávač“, až sa z neho nakoniec vykľul zmätený, ale kajúci sa metodista.

Príbeh jeho otca bol príbehom skupinovej terapie a vykúpenia. Miloval ho aj nenávidel, ale najradšej by na neho zabudol. Ak by to bolo možné.

Odpustil by mu, keby sa mu nepokúsil ukradnúť dedičstvo jeho matky.

„Ale vy nepotrebujete peniaze ako ja,“ povedal smutný muž, ktorý bol jeho biologickým otcom a tieto slová vydychoval cez okno auta, keď sa zrolovalo. Ukázalo sa, že to boli jeho posledné slová ku nemu. Povedal mu to pred viac ako desiatimi rokmi, potom ako odišiel z jeho bytu v suteréne. Počas cesty domov plakal.

Existujú sci-fi filmy, v ktorých je človek posledným žijúcim človekom na zemi. Hviezdy týchto filmov nie sú nikdy skutočné. Iba ich očarujúce hrdinstvo žmurká na divákov. Počas karantény, bol posledným človekom na zemi. Bol skutočne sám. Žiadne skryté publikum.

A to aj napriek e-mailom, videokonferenciám a doručovateľom na skútroch a trojrozmerným videohrám a napokon aj napriek textovaniu s Milanom…

Napriek tomu všetkému bol posledným živým človekom na zemi.

Keď od vás ustúpia úponky ľudskej spoločnosti, takže už nie ste v teplom objatí kmeňa, ale tiež už nie ste uväznení v sieti jeho siete – môžete byť trochu bláznivý.

Na YouTube si vypočul stovky správ o zážitkoch na prahu smrti. Naučil sa robiť tiramisu úplne od začiatku. Pozrel si každú epizódu „Priateľov“. Jeho zbierka korenia bola v bezchybnom poriadku. Jeho obývačka bola katastrofálna zóna. Dal svojej mačke ketodiétu. Chodieval na prechádzky. Milan mu povedal, že musí chodiť každý deň. Dlho tak robil. Potom stratil záujem.

Pred tromi mesiacmi objavil dobrú reštauráciu, ktorá doručuje, a tak si na obed niekoľkokrát do týždňa dával sendviče s bravčovým mäsom. Bravčové sendviče s karamelizovanou cibuľou, nakladanými jalapeños, na rolke potiahnutej sezamovým maslom.

Napísal Milanovi správu o sendvičoch: „Sú také dobré. Som od nich závislý.“ Bol to len jeden cyklus správ. Milan bol jeho terapeut.

Bol schopný otvorene plakať pri pohľade na (cez?) okno obrazovky svojho počítača. Už žiadna sebaľútosť. Odišlo to. Voľne plakal, pretože tam nikto nebol.

Prázdne, prázdne a prázdne…

Milan nebol len jeho terapeut. Bol to jeho bratranec z druhého kolena a viac-menej musel reagovať na jeho správy.

Bol očkovaný. HR poslal e-mail, že kancelária sa znovu otvorí. Mohol by sa vrátiť. Na osobný servis.

Milan bol vzdialený. Keď mu hneď neodpovedal na správy, snažil sa mu dať priestor. Vedel, že má bohatý rodinný život. Predstavoval si ruch detí a priateľov. Nechcel pôsobiť zúfalo.

Práca na diaľku, práca na diaľku. Asynchrónne.

Ak potreboval niečo z kancelárie, vedenie nechalo za neho prehrabať jeho stôl stážistami. Nejaký rozumný človek sa rozhodol nazvať týchto stážistov avatarmi. Ako v aplikácii – Nájdi svoj avatar- a odovzdaj ho kuriérovi.

Dej tejto poviedky je: Uplynula postupnosť rovnakých dní. Ich akumulácia v priebehu roka umožňuje posun v čase tak jemný, že si zmenou nie sme istí.

Zápletka tejto poviedky je taká, že globálna ekonomika sa jedného dňa úplne zastaví. Podľa organizácie Oxfam vlastní 85 superboháčov taký majetok ako 3,5 miliardy najchudobnejších ľudí sveta. Viaceré osobnosti, od pápeža cez hviezdy Hollywoodu až po amerického prezidenta kritizujú globálnu nerovnosť.

Zápletka tohto sci-fi príbehu je, že svetelné bytosti z vyššej dimenzie museli resetovať simuláciu, v ktorej existujeme. Dejom tohto sci-fi príbehu je tvrdý reštart.

Prácu, ktorá nebola uložená, nebude možné obnoviť.

Zápletka tejto fanfikcie o superhrdinoch spočíva v tom, že každý získa silu zo svojho oslobodenia a odíde od všetkých tých nezmyslov.

Zápletkou tohto príbehu je, že cynický hrdina narazí na odpor. Pri riešení prípadu dostane výprask a pije ako Dán. Nakoniec hlavný zločinecký boss padne, ale zločinecká organizácia okamžite plánuje pomstu a návrat k moci.

V poslednej scéne tohto príbehu náš hrdina kráčal za úsvitu po nábreží a premýšľal o všetkom, čo mu bolo ukradnuté.

Tvrdý reštart.

Dej tejto fikcie je: Pozor!

Zápletka tejto poviedky spočíva v tom, že zrazu na ničom nezáleží okrem textového rozhovoru s roztržitým terapeutom, ktorý môže, ale nemusí existovať.

V časopise čítal: Počas karantény sme zistili, koho skutočne milujeme .

Pomyslel si: „Tiež sme zistili, či sme milovaní.“

Poobzeral sa okolo seba a pýtal sa, čo má. Milan by mu povedal: „Máš seba, tak so sebou niečo rob.“

Pamätal si jednu vec, ktorú kedysi urobil jeho otec. Zohol sa, objal svoj televízor a povedal: „Môj najlepší priateľ.“