Traja muži a ja

alebo: Pár slov o krásnej hudbe, mimoriadnych veršoch a skvelých obrázkoch.

„Každý by mal denne počúvať trochu hudby, prečítať nejakú báseň, pozrieť si pekný obraz a pokiaľ možno povedať niekoľko rozumných slov.“    Johann Wolfgang Goethe

Keď sa mi do pozornosti dostal tento citát, povedala som si, že spravím také malé PR trom skvelým umelcom – Pavlovi Malovcovi, Erikovi Ondrejičkovi a Karolovi Felixovi. Hudobnému skladateľovi, básnikovi a výtvarníkovi.

Mám totižto šťastie, že ich môžem, s dovolením, zaradiť medzi priateľov. Nebudem tu recenzovať ich tvorbu. Nebola by som zrejme objektívna a ani to neviem. Názor na ňu si urobte sami, keď ju zažijete…

Pandémia mieša karty všade a všetkým. Či ju považujeme za chrípočku, alebo máme pred ňou rešpekt. Nemôžeme (nemali by sme) robiť veci príjemné a obohacujúce, na čo sme boli zvyknutí. Napríklad cestovať kade tade po svete, podebatovať s priateľmi na obede, alebo zájsť na hodinu gitary. Šľak aby to trafil, povedal by Julo Satinský.

Už je to rok, čo kvôli nej aj kultúra stíchla. Zatvorené. Closed. Fechado. Ani som si nemyslela, že mi tá živá, taká, kde som prítomná v deji, bude tak veľmi chýbať. Áno, je možnosť si vyhľadať záznam z tisícov koncertov na Youtube, svetové galérie navštíviť pohodlne z obývačky online, divadelné predstavenie sledovať v pyžame… je toho mraky.

No vychutnať si koncert milovaného Čechomoru naživo z prvej rady (vľavo, aby som pekne videla na Karla Holasa), vyblázniť sa v kotli na Horkýže Slíže, alebo počúvať autora, ako recituje svoje básne na vernisáži vynikajúceho výtvarníka, to je iná káva. A keď sopranistka Jana Pastorková spieva Ave Maris Stella, ani nedýchať.

Hoci boli posledné mesiace veľmi skúpe na kultúrne zážitky, ktoré by ma potešili a vnútorne obohatili, niekoľko sa našlo.
Jedným z nich je zbierka básní Za jedinou vetou Erika Ondrejičku, s ilustráciami Zbyška Felixa.
A druhým CD Sequentia plné povznášajúcej sakrálnej hudby Paľa Malovca.

Paľo

Paľo Malovec je učiteľ gitary, horal, aj Pat a Mat dohromady (prepáč, Pali 🙂 ) A predovšetkým Pán skladateľ. Jeho hudba je ako kopce Malých Karpát. Zoberie vám dych už po pár minútach stúpania, keď sa otvorí do majestátnej melódie.

CD Sequentia vyšlo minulý rok na jar a je akýmsi prierezom jeho tvorby. Jedna inštrumentálna skladba pre violu a štyri zhudobnené sakrálne latinské texty a stredoveké hymny.

S touto hudbou musím byť sama. Nechať ju voľne pretekať srdcom aj mysľou. Niekedy drása, inokedy pohladí. Naučila som sa ju počúvať, hľadať v nej opakujúce sa motívy, sekvencie. Je pre mňa krásna. A že nie som sama, komu sa páči, svedčia nadšené ohlasy milovníkov vážnej hudby.

Erik a Zbyšo

Erik Ondrejička je mimoriadne talentovaný básnik. Jeho básne nájdete aj vo Svetovom almanachu poézie, medzi najlepšími básnikmi sveta. Vášnivý cyklista, ktorý zo svojich potuliek nosí v telefóne kopec výborných obrázkov prírody. Pre dobrý záber sa neváha brodiť vo vode, alebo predierať húštinami.

„Nič hodnotné bez námahy nevzniklo.“ Túto jeho vetu, povedanú len tak mimochodom kdesi na kávičke, si pripomínam často.

Karol Felix, pre priateľov Zbyšo, patrí medzi najlepších slovenských výtvarníkov. Svoju tvorbu vystavoval na viac ako 200 výstavách v 16 krajinách sveta. Skromný a múdry, tak ho vnímam. Dokázala by som jeho zážitky z ciest aj procesu tvorby počúvať donekonečna.

Zbierka Za jedinou vetou, ktorá vyšla na jeseň 2020, je výberom Erikovej nádhernej milostnej poézie. Zbyšo k nej nakreslil 17 brilantných ilustrácií, ak dobre počítam. Je skvostom v mojej knižnici. Často si v nej čítam a akoby som po odložení knižky bola vždy o niečo jemnejšia, niekedy smutnejšia, inokedy plná radosti.

Goetheho odporúčanie o hudbe, básni a obraze sa snažím napĺňať čo najčastejšie. Občas si k nemu dám aj za hlt dobrej whisky, aby som potešila nielen sluch, zrak a hmat, ale aj čuch a chuť. Myslím, že sa k Erikovým básňam, Zbyškovým obrazom a Palinovej hudbe hodí báječne. No a rozumné slová … snáď sa k nim raz dopracujem.

Erik Ondrejička: 5 pohárov chianti

Prvý je na srdce

druhý na dušu

tretí na smútky
nech tak nekúšu

po štvrtom ti pošlem
vlastné prsty z vánku
a červené pery
vetru na pozvánku

v piatom sú len zvyšky
no aj v nich si skrytá
v sladkotrpkom chianti

per tutta la vita

Sdílet na facebooku

Tweetnout

Odebírat články